The original inner castle was built from bricks, with a regular four-wing floor plan. It was surrounded by a moat, but its appearance is still unknown without in-depth research and is assumed only on the basis of graphic documentation from the 17th century. From the northwest and southwest, the inner castle was fed by the outer castle with peripheral buildings. The tall buildings of the outer (lower) castle formed two wings. The southwestern tract was protected by three massive bastions and another small cylindrical bastion protected the main entrance to the castle from the southeast side. The second less important gate to the fort was located on the north side. The northwestern tract was protected by the river Váh. The castle was practically surrounded on all sides by water and therefore it is also mentioned as the Ilava water castle.In the 17th century, the upper castle was modified when a baroque church was built there and a large complex of a two-storey monastery and hospital was added on the north-eastern side of the church. In a four-winged monastic building with a rectangular floor plan, they created two enclosed paradise courtyards. Since 1855 the building is serving as a prison.

Pôvodný vnútorný hrad bol murovaný, s pravidelným štvorkrídlovým pôdorysom. Bol obkolesený priekopou, no jeho podoba je bez hĺbkového výskumu zatiaľ neznáma a predpokladá sa len na základe grafickej dokumentácie zo 17. storočia. Od severozápadu a juhozápadu sa na vnútorný hrad napájal vonkajší hrad s obvodovou zástavbou. Vysoké budovy vonkajšieho (dolného) hradu tvorili dve krídla. Juhozápadný trakt chránili tri mohutné bašty a ďalšia malá valcová bašta chránila hlavný vstup do hradu z juhovýchodnej strany. Druhá menej významná brána do predhradia sa nachádzala na severnej strane. Severozápadný trakt chránila rieka Váh. Hrad bol prakticky obklopený zo všetkých strán vodou a preto sa spomína aj ako Ilavský vodný hrad.V 17.storočí bol horný hrad upravený, keď tam postavili barokový kostol a na severovýchodnej strane kostola pristavali rozľahlý komplex poschodového kláštora a nemocnice. V štvorkrídlovej kláštornej budove obdĺžnikového pôdorysu vytvorili dva uzavreté rajské dvory. Od r.1855 slúži objekt ako väznica.

Exact information about the origin of the original castle is not known. It was probably built to protect the roads of an important ford through Váh and the town of Ilava itself. There are many speculations about the origin of the castle, but they are not substantiated. E.g. Matej Bel believed that Ilava stood as one of the border castles already in the time of the Árpád family. Damiani Fuxhoffer, in turn, attributed the status of Ilava Castle to the Knights Templar. However, according to the Hungarian historian Gabriel Kolinovič, the Templars could have at most some property in Hungary, but not castles. Other unconfirmed information says that the Ilava Castle was built in the years 1443-1453 by the Jiskrovci. However, there is a certain mention of the castle from 1446, where its captain Mikuláš of Klobušíc is mentioned - a servant of Pongrác of Saint Nicholas, the then owner of Ilava. However, the castle is already mentioned - not its construction, so we can definitely move its creation earlier. The most probable version is that the castle was built by King Sigismund, after the battle of Ilava in 1431. For strategic reasons, Sigismund had the old town of Ilava collapsed in 1432 and transferred it to today's Váh terrace and ordered the Ilavans to build a town here and at the same time built Ilava Castle. The brick castle on the southwest slope was built relatively quickly, because at the beginning of 1439 it was donated by Sigismund's son-in-law King Albrecht to his wife, Queen Elizabeth. Later, according to a deed of donation, which was not preserved, he gave the royal property in advance to Ulrich Celjský, a relative of Queen Barbara. In 1454, during the reign of King Ladislav V of Hungary, the castle was acquired from Ulrich by Ján Hunyadi. After the death of Ladislav V. in 1457, Matej Korvín was elected King of Hungary, and Ilava Castle passed into his ownership as a royal castle. Juraj of Hatný was appointed captain of the castle. In 1472, Matej Korvín donated the castle to his favorite duke Blažej Magyar, who had a Gothic parish church with a bell tower built in Ilava. After Blažej, Ilava was acquired by his son-in-law and heir Pavol Kinizsi, who died in 1494 in the battle of Belgrade. Ilava was acquired by Štefan Zápoľský and after the battle of Mohács in 1526 by his son Ján Zápoľský. However, after being elected king, Ferdinand I expropriated John for treason and confiscated all his property. In 1527, he donated the castle to the five-school postman Ladislav Macedónský and his two brothers. In 1531, Ilava Zápoľský was occupied by a supporter Ján Kostka from Sedlec, captain of the upper part of Hungary. However, in 1533 Ladislav Macedónsky sold the castle and manor to Mikuláš Ostrožič (Ostrosith). In 1573, Mikuláš and Ondrej shared the property of their father Ján Ostrožič and inhabited the castle together. They made it a luxurious aristocratic residence. Mikuláš Ostrožič died in 1598 and left the castle to his sons Matej and Štefan. Matej fell in 1601 in the fight against the Turks. Štefan's sons also worked at the castle. The Ostrožič family rebuilt and enlarged the castle, not only the upper castle, but also the so-called the lower castle (originally probably the defensive line of the Ilava castle), which gradually changed its character - it served as a manor house - the seat of the manor. On the wall in the courtyard of the castle are the coats of arms of the Ostrožičov family from 1652, when a large renaissance reconstruction of the castle was probably completed. They paid considerable attention mainly to the fortifications against the Turks. In 1670, Matej was accused of Wesselényi's conspiracy and Ilava was occupied by the imperial army. They destroyed the base of the fortifications and buried the castle moats. Matej remained in the castle even after its devastation. In 1681 he fell under the suspicion that he was on Thököly's side and all his property was confiscated. At that time he openly joined Thököly and in 1683 he left Ilava. The Ilava estate was administered by the chamber for some time. In 1693, Leopold I sold it to Ilava Siegfried Krištof Breuner of Stubingen. He rebuilt the lower part of the castle into a manor house. He made the upper part of the castle available to the Archbishop of Esztergom, Juraj Széchényi, from whom he borrowed money to buy the Ilava estate. Széchényi decided to establish the first Trinitarian monastery in Hungary. The Trinitarians came to Ilava from Vienna. Initially, they lived in the northwestern tract of the outer castle. After concluding a contract with Siegfried Breuner (1697), they moved to the upper castle. On July 23, 1701, the Ilava Trinitarians laid the foundation stone of a two-tower single-nave Baroque church. At the beginning of 1784, the Trinitarians left Ilava, shortly after Joseph II. abolished the monastery. After their departure, the monastery church began to serve as a parish church, because the old Gothic church was in poor condition. The lower - outer castle housed the Konigsegg family, heirs to the late Siegfried Breuner. As owners of a large area between Ilava and the White Carpathians, they mostly lived in their manor house in Prussia, so in 1855 they sold the entire complex of buildings of the former Ilava castle to the Hungarian state. The state established a provincial penitentiary in Ilava in 1856 and still serves as a prison.

Presné informácie o vzniku pôvodného hradu nie sú známe. Pravdepodobne bol vybudovaný na ochranu ciest dôležitého brodu cez Váh i samotného mestečka Ilava. Existujú mnohé dohady o vzniku hradu, ktoré však nie sú ničím podložené. Napr. Matej Bel sa domnieval, že Ilava stála ako jeden z pohraničných hradov už v čase Árpádovcov. Damiani Fuxhoffer zas pripisoval postavenie Ilavského hradu rytierskemu rádu templárov. Templári však podľa uhorského historika Gabriela Kolinoviča mohli mať v Uhorsku maximálne nejaké majetky, nie však hrady. Ďaľšia nepotvrdená informácia hovorí, že Ilavský hrad vybudovali v rokoch 1443-1453 Jiskrovci. Istá je však zmienka o hrade z roku 1446, kde sa spomína jeho kapitán Mikuláš z Klobušíc – služobník Pongráca zo Svätého Mikuláša, vtedajšieho majiteľa Ilavy. Spomína sa však už hrad – nie jeho výstavba, preto s určitosťou môžeme jeho vznik posunúť skôr. Najpravdepodobnejšou verziou je, že hrad dal postaviť kráľ Žigmund, a to po bitke pri Ilave v roku 1431. Žigmund nechal zo strategických dôvodov v roku 1432 zrúcať staré mestečko Ilavu a preložil ho na dnešnú vážsku terasu a nariadil Ilavčanom, aby vybudovali mestečko tu a zároveň postavili Ilavský hrad. Murovaný hrad na juhozápadnom svahu bol postavený relatívne rýchlo, pretože ho už začiatkom roka 1439 daroval Žigmundov zať kráľ Albrecht svojej manželke, kráľovnej Alžbete. Neskôr podľa donačnej listiny, ktorá sa nezachovala, kráľovské majetky dal do zálohy Ulrichovi Celjskému, príbuznému kráľovnej Barbory. V roku 1454, za uhorského kráľa Ladislava V., hrad získal od Ulricha Ján Hunyadi. Po smrti Ladislava V. v roku 1457 zvolili za Uhorského kráľa Mateja Korvína a Ilavský hrad prešiel do jeho vlastníctva ako kráľovský hrad. Za kapitána hradu vymenovali Juraja z Hatného. V r.1472 Matej Korvín daroval hrad svojmu obľúbenému vojvodcovi Blažejovi Magyarovi, ktorý dal v Ilave postaviť gotický farský kostol aj so zvonicou. Po Blažejovi získal Ilavu jeho zať a dedič Pavol Kinizsi, ktorý v r.1494 zahynul v bitke pri Belehrade. Ilavu tak získal Štefan Zápoľský a po bitke pri Moháči v r.1526 jeho syn Ján Zápoľský. Ferdinand I. však po zvolení za kráľa vyvlastnil Jána za zradu a zhabal mu všetky majetky. V r.1527 daroval hrad päťkostolskému prepoštovi Ladislavovi Macedónskemu a jeho dvom bratom. V r.1531 obsadil Ilavu Zápoľského prívrženec Ján Kostka zo Sedleca, kapitán hornej časti Uhorska. Ladislav Macedónsky však v r.1533 predal hrad aj panstvo Mikulášovi Ostrožičovi (Ostrosith). V r.1573 si Mikuláš a Ondrej podelili majetok svojho otca Jána Ostrožiča a hrad obývali spoločne. Vytvorili z neho prepychové šľachtické sídlo. Mikuláš Ostrožič zomrel v r.1598 a zanechal hrad svojim synom Matejovi a Štefanovi. Matej v r.1601 padol v boji proti Turkom. Na hrade ďalej pôsobili Štefanovi synovia. Ostrožičovci hrad prestavovali a zveľaďovali a to nielen horný hrad, ale i tzv. dolný hrad (pôvodne zrejme obranná línia ilavského hradu), ktorý postupne menil svoj charakter – slúžil ako kaštieľ – sídlo panstva. Na múre na nádvorí hradu sa nachádzajú erby Ostrožičovcov z roku 1652, kedy bola zrejme dokončená veľká renesančná prestavba hradu. Značnú pozornosť venovali hlavne opevneniu proti Turkom. V r.1670 obžalovali Mateja z Wesselényiho sprisahania a Ilavu obsadilo cisárske vojsko. Zničili základ opevnenia a zasypali hradné priekopy. Matej zostal na hrade aj po jeho spustošení. V r.1681 padol do podozrenia, že je na Thökölyho strane a zhabali mu aj všetky majetky. Vtedy sa otvorene pridal k Thökölymu a v r.1683 odišiel z Ilavy. Ilavské panstvo určitý čas spravovala komora. V r.1693 predal Leopold I. Ilavu Siegfriedovi Krištofovi Breunerovi zo Stubingenu. Ten prestaval dolnú časť hradu na zemepanský kaštieľ. Hornú časť hradu, dal k dispozícii ostrihomskému arcibiskupovi Jurajovi Széchényimu, od ktorého si požičal peniaze na kúpu Ilavského panstva. Széchényi sa tu rozhodol zriadiť prvý kláštor trinitárov v Uhorsku. Trinitári prišli do Ilavy z Viedne. Spočiatku bývali v severozápadnom trakte vonkajšieho hradu. Po uzavretí zmluvy so Siegfriedom Breunerom (1697) sa presťahovali do horného hradu. Dňa 23. júla 1701 položili ilavskí trinitári základný kameň dvojvežového jednoloďového barokového kostola. Začiatkom roku 1784 trinitári odišli z Ilavy, krátko po tom, čo Jozef II. zrušil kláštor. Po ich odchode začal kláštorný kostol slúžiť ako farský, pretože starý gotický kostol bol v zlom stave. V dolnom - vonkajšom hrade sídlili Konigseggovci, dedičia po zosnulom Siegfriedovi Breunerovi. Ako majitelia rozsiahleho územia medzi Ilavou a Bielymi Karpatmi väčšinou bývali vo svojom kaštieli v Pruskom a tak v roku 1855 predali celý komplex budov niekdajšieho ilavského hradu uhorskému štátu. Štát zriadil v roku 1856 v Ilave krajinskú trestnicu a dodnes slúži ako väznica.

There are no myths available.

K tomuto objektu nie sú dostupné žiadne povesti

There is a prison in the castle. Entry is of course not possible.

V areáli bývalého hradu sa nachádza väznica. Vstup samozrejme nie je možný.