The mansion is a massive block building with three floors. The basic division of the floor plan is represented by three tracts, while the middle part represents a large hall and there are entrances to the rooms on the sides. The basement is under the entire northeastern tract and especially in the western corner of the building and is only partially sunk into the bedrock. The entrance to the building is at the level of the first floor from the northwest side, while in the entrance is an embankment with a staircase from the 20th century.It was originally a Renaissance two-storey building with a rectangular three-aisled floor plan, with corner bay windows on the second floor. During the extension of the third floor, they rebuilt the original staircase into a two-span staircase. The rooms on the ground floor and the hall on the second floor are vaulted with a barrel vault with lunettes. The area consists of a mansion, park and a chapel.

Objekt kaštieľa predstavuje mohutnú blokovú stavbu s tromi nadzemnými podlažiami. Základné členenie pôdorysu predstavujú tri trakty, pričom stredná časť predstavuje rozmernú sieň a po stranách sú vstupy do miestností. Suterén je pod celým severovýchodným traktom a osobitne v západnom nároží objektu a je len čiastočne zapustený do skalného podložia. Vstup do objektu je v úrovni prvého nadzemného podlažia zo severozápadnej strany, pričom ku vchodu je vytvorený násyp so schodiskom z 20. storočia.Pôvodne sa jednalo o renesančnú dvojpodlažnú budovu obdĺžnikového trojtraktového pôdorysu, s nárožnými arkiermi na druhom podlaží. Pri nadstavbe tretieho podlažia prestavali pôvodné schodište na dvojramenné. Miestnosti na prízemí a predsieň na druhom podlaží sú zaklenuté valenou klenbou s lunetami. Areál je tvorený objektom kaštieľa, parkom a kaplnkou.

According to the inscription above the entrance to the manor house, it was most likely built in 1312 by Juraj Póka. It was originally built as a fortress (castle) up to the first floor. Juraj had the rest delivered to his descendants. According to the character of the stone quarry masonry, it was a type of castle, which exceeded the common character of stone medieval two- and one-room castles in Slovakia in the Middle Ages. The building fulfilled the role of a fortress several times, when it resisted the Bethlen family, the Rákóczi, but also the imperial army. In the second half of the 15th century, Horovce received a royal donation from the Podmanický family, who also owned the Lednice castle. In 1549, Emperor Ferdinand I donated Horovce and the castle to the family of Pavel Rozon from Rozonovské Mitíc. After his death, the monarch confirms a donation for his wife Dorota Pongráczová and for two daughters Helena and Margita. Helena married Albert Dúbravický and Margita married Pavel Madočányi from Liptovský Madočany. The second floor of the manor house was completed in 1594 in the Renaissance style. Under the influence of members of the Madočányi family, a large Renaissance restoration of the castle was carried out. In the 17th century, the new owners rebuilt the old medieval fortified castle into a new aristocratic residence. At the same time, they preserved the basic disposition with a three-part division. The manor was two-storeyed, with the ground floor and first floor bricked and the second floor probably wooden. The stone palace on the first floor belonged to František and Gašpar Madočányi. The so-called wooden palace on the second floor was given to Nicholas II. and John III. Madočányi. In the years 1690 - 1730, Horovce experienced a critical period during the Rákóczi uprising. In 1725, the manor house was hit by a fire, which burned its wooden parts and the building was severely damaged. Reconstruction of the manor took place gradually from the middle of the 18th century, when Anton I. Madočányi and his wife Jana Motešická became the sole owner. After his death, Florián and Anton II, the last descendants of the Madočány family from Trenčín, took over the property. From 1775 he worked in the manor as a chaplain and educator Hugolín Gavlovič, a Franciscan monk who also died here in 1787. The manor house was supplemented in 1797 by a chapel. In 1805 it was bought from the Madočányi family by Ladislav Vietoris and his son Ladislav Jr. reconstructed it in 1840 and gave the manor a new look. In 1895, the owner became Ján Vietoris, who had been a governor in Trenčín for 30 years, and the last owner of the manor was Filip Vietoris, who in 1917 sold part of the property to a bank in Budapest and moved to Trenčianske Teplice. In 1934, the manor house was rebuilt. Two balconies were added from the park and the floors were tiled. The building was given a more magnificent appearance and in the first half of the 20th century, a natural landscape park was created near the manor house. In the years 1968 - 1999, the manor served as a children's sanatorium. In 2004, it passed into private hands.

Podľa nápisu nad vchodom do kaštieľa ho dal s najväčšou pravdepodobnosťou postaviť v roku 1312 Juraj Póka. Pôvodne bol stavaný ako pevnosť (hrádok) až po prvé poschodie. Zvyšok nechal Juraj dostavať svojim potomkom. Podľa charakteru kamenného lomového muriva išlo o typ hrádku, ktorý prekračoval bežný charakter kamenných stredovekých dvoj- a jednopriestorových hrádkov na území Slovenska v období stredoveku. Objekt úlohu pevnosti viackrát aj splnil, keď odolal Bethlenovcom, Rákóczimu, ale aj cisárskemu vojsku. V druhej polovici 15. storočia dostala Horovce kráľovskou donáciou rodina Podmanických, ktorí vlastnili aj hrad Lednica. Cisár Ferdinand I. daroval v roku 1549 Horovce aj s hrádkom rodine Pavla Rozona z Rozonovských Mitíc. Po jeho smrti potvrdzuje panovník donáciu pre jeho manželku Dorotu Pongráczovú a pre dve dcéry Helenu a Margitu. Helena sa vydala za Alberta Dúbravického a Margita za Pavla Madočányiho z Liptovských Madočian. Druhé poschodie kaštieľa bolo dokončené v roku 1594 v renesančnom slohu. Za pôsobenia členov rodu Madočányi bola realizovaná veľká renesančná obnova hrádku. Noví majitelia prestavali v 17. storočí starý stredoveký hrádok pevnostného charakteru na nové šľachtické sídlo. Zachovali pritom základnú dispozíciu s trojdielnym členením. Kaštieľ bol dvojposchodový, pričom prízemie a prvé poschodie bolo murované a druhé po-schodie pravdepodobne drevené. Kamenný palác na prvom poschodí pripadol Františkovi a Gašparovi Madočányimu. Takzvaný drevený palác na druhom poschodí dostali Mikuláš II. a Ján III. Madočányi. V rokoch 1690 – 1730 prežívali Horovce kritické obdobie počas Rákócziho povstania. V roku 1725 postihol kaštieľ požiar, pri ktorom zhoreli jeho drevené časti a objekt bol značne poškodený. Rekonštrukcia kaštieľa sa uskutočňovala postupne od polovice 18. storočia, keď sa stal jediným vlastníkom Anton I. Madočányi s manželkou Janou Motešickou. Po jeho smrti prevzali majetok Florián a Anton II., poslední potomkovia trenčianskych Madočányiovcov. Od roku 1775 pôsobil v kaštieli ako kaplán a vychovávateľ Hugolín Gavlovič, františkánsky mních, ktorý tu aj zomrel v roku 1787. Kaštieľ bol v roku 1797 doplnený kaplnkou. V r.1805 ho od Madočányiovcov odkúpil Ladislav Vietoris a jeho syn Ladislav mladší ho v r.1840 zrekonštruoval a dal kaštieľu nový vzhľad. V roku 1895 sa majiteľom stal Ján Vietoris, ktorý bol 30 rokov županom v Trenčíne a posledným majiteľom kaštieľa bol Filip Vietoris, ktorý v roku 1917 časť majetku predal banke v Budapešti a utiahol sa do Trenčianskych Teplíc. V roku 1934 prebehla prestavba kaštieľa. Od parku boli pristavané dva balkóny a boli vydláždené podlahy. Budova dostala honosnejší vzhľad a v prvej polovici 20. storočia vznikol pri kaštieli prírodno-krajinársky park. V rokoch 1968 - 1999 slúžil kaštieľ ako detská ozdravovňa. V roku 2004 prešiel do súkromných rúk.

There are no myths available.

K tomuto objektu nie sú dostupné žiadne povesti

The mansion is in private hands, not open to the public.

Kaštieľ je v súkromných rukách, nie je verejnosti prístupný.