The mansion is a four-winged building with a Renaissance core. The original building had only three wings protected by corner towers, shooting ranges and a moat. A tower was later built next to the manor house in the northern part, and an atrium was created by adding a fourth wing. Part of the manor is a large park, which also changed its appearance. At the time of the greatest expansion, there was also a zoo with several animals and an artificial cave, the so-called Grotto, which in a reconstructed form is the only one in Slovakia, still exists today. At the beginning of the 19th century, the residential wing was extended and the manor house acquired its present appearance.The vault is still today, albeit with poor visibility, covered with a Baroque mural of an illusive ornamental character. In the corner above the fireplace is today hardly legible inscription, recalling the names of probably Benicky, builders in the 17th century. In the space there is a late Renaissance fireplace, on the sides with pilasters, conceived flat folk ornaments.At present, the town museum, gallery and the Municipal Information Center are located in the premises of the Dubnica mansion. The museum has a patriotic character with a focus on the manor, the Illésházy family and the history of the town and region.

Kaštieľ je štvorkrídlová budova s renesančným jadrom. Prvotná stavba mala len tri krídla chránené nárožnými vežami, strieľňami a vodnou priekopou. Ku kaštieľu bola neskôr postavaná veža v severnej časti a pristavaním štvrtého krídla sa vytvorilo átrium. Súčasťou kaštieľa je rozsiahly park, ktorý tiež menil svoju podobu. V čase najväčšieho rozmachu v ňom bola aj ZOO záhrada s niekoľkými zvieratami a umelá jaskyňa, tzv. Grotta, ktorá v zrekonštruovanej podobe ako jediná na Slovensku existuje dodnes. Na začiatku 19. storočia bolo predĺžené obytné krídlo a kaštieľ získal dnešnú podobu.V súčasnej dobe sídli v priestoroch Dubnického kaštieľa mestské múzeum, galéria a Mestské informačné centrum. Múzeum má vlastivedný charakter so zameraním na kaštieľ, rod Illésházyovcov a históriu mesta a regiónu.

The manor house was built by Gašpar Illésházy in 1637 on older foundations. The initial construction lasted five years and the building was built to be defensible, as evidenced by the key shooting ranges. The entrance to the manor house located in the west wing was fortified with a square tower, modified and baroqued in the years 1719-1723 with a central courtyard (atrium). It was protected by a moat and drawbridge, which disappeared in the late 18th century. After the death of Gašpar Illésházy, the property was divided between his 2 sons. Gabriel received part of the property with the manor house and Juraj took over the Nemšov manor. However, after Gabriel's untimely death, Juraj Illésházy became the owner of the whole estate, focusing on the unfinished western wing and after the arrival of the Baroque wave he established a Baroque chapel of the Assumption of the Virgin Mary, supplemented by Rococo inventory, with parts preserved to this day. After the death of Juraj, his adopted son Mikuláš, the incoming robe, became the heir of the manor. Despite the fact that in the last years of his life, court duties often forced him to stay in Vienna, he also devoted a lot of energy to his family seat in Dubnice nad Váhom. The general reconstruction in the years 1719-1723 gave the originally Renaissance manor house its present-day Baroque appearance. It can be said that it was a reconstruction almost from scratch, because in the years 1704-1708 the manor house was practically destroyed by Kuruk troops. Mikuláš Illésházy died in 1723 in Vienna and is buried in the tomb of the local Franciscan Church. He appointed his only son, Jozef, as the heir to the county rank and family property. In the years 1723-1729, Jozef had the manor garden transformed into a French park with a pond, a maze and a lookout tower. The greatest pride and certainly the most famous part of the park was built in 1733 by a fashionable orangery with a sliding roof, in which exotic citrus were grown and which was preserved until the 20th century. In the 19th century, the park began to be transformed according to the principle of the English garden, which, unlike the French regularity, was more reminiscent of nature. In 1835 Stephen II. Illésházy sold the family seat to the Viennese financier and merchant Baron Juraj Sin of Hódos. Juraj Sina's successor was his son Shimon Sina until 1876, and in the same year the youngest of Simon's four daughters, Count Ifigénia d Harcourt, became the new owner. Ifigenia also continued to build a spa in Trenčianske Teplice to a modern European level. In 1909, it decided to offer for sale all its properties in Slovakia, including the Dubnica manor house with accessories and a spa in Trenčianske Teplice. Her offer was accepted by a Hungarian banking and trading company in Budapest. After the fall of the monarchy and the creation of the Czechoslovak Republic, the property conditions on the Dubnica estate changed. After partial parcelling, the manor house with the surrounding forests became the property of the domestic forest industry, later renamed forestry. Ignác Schanzer was the shareholder of forestry and manor house until 1937. In 1923, the owner of the manor rented the entire front of the manor to the state, which established an institute for the deaf and dumb there. Since 1942, the park and the manor house in Dubnice nad Váhom has been a cultural monument. The school was there until 1943. The manor later served as a dormitory for workers, and from 1945 a school club was established in the southern wing of the manor. At that time, the historical premises of the manor also housed a dry cleaner's, carpentry, confectionery and other institutions, which drastically contributed to the degradation of an important cultural monument. At present, the manor house is the property of the town of Dubnica nad Váhom and houses the Dubnica Museum, the town information center and the gallery. The front part of the manor house is renovated.

Kaštieľ dal postaviť Gašpar Illésházy v roku 1637 na starších základoch. Prvotná stavba trvala päť rokov a objekt bol stavaný tak, aby bol obranyschopný, čoho dôkazom sú aj kľúčové strieľne. Vchod do kaštieľa nachádzajúci sa v západnom krídle bol opevnený štvorhrannou vežou, upravený a zbarokizovaný bol v rokoch 1719-1723 s ústredným dvorom (átriom). Ten bol chránený hradnou priekopou a padací mostom, ktorý zanikol koncom 18. storočia. Po smrti Gašpara Illésházyho sa majetok rozdelil medzi jeho 2 synov. Gabriel dostal časť majetku s kaštieľom a Juraj prevzal nemšovskú kúriu. Po predčasnej Gabrielovej smrti sa však majiteľom celého panstva stal Juraj Illésházy, ktorý sa zameral na nedostavané západné krídlo a po príchode vlny baroka tu zriadil barokovú kaplnku Nanebovzatia Panny Márie, doplnenú rokokovým inventárom, s časti dochovaným do dnešnej doby. Dedičom panstva sa po smrti Juraja stal jeho adoptívny syn Mikuláš, nastupujúci župan. Napriek tomu, že v posledných rokoch života ho dvorské povinnosti nútili často zdržiavať sa vo Viedni, venoval veľa energie i rodovému sídlu v Dubnici nad Váhom. Generálna prestavba v rokoch 1719-1723 dala pôvodne renesančnému kaštieľu dnešný barokový vzhľad. Možno povedať, že išlo o prestavbu takmer od základov, pretože v rokoch 1704-1708 bol kaštieľ kuruckými vojskami praktický zničený. Mikuláš Illésházy zomrel v r. 1723 vo Viedni a je pochovaný v hrobke tamojšieho kostola Františkánov. Za dediča županskej hodnosti a rodových majetkov určil svojho jediného syna Jozefa. Jozef nechal pretvoriť panskú záhradu v rokoch 1723-1729 na francúzsky park s jazierkom, bludiskom a vyhliadkovou vežou. Najväčšou pýchou a iste aj najznámejšou časťou parku bola v roku 1733 vybudovaná módna oranžéria s odsúvacou strechou, v ktorej sa pestovali exotické citrusy a ktorá sa zachovala až do 20. storočia. V 19. storočí sa park začal pretvárať podľa zásady anglickej záhrady, ktorá oproti francúzskej pravidelnosti viac pripomínala prírodu. V roku 1835 Štefan II. Illésházy predal rodové sídlo viedenskému finančníkovi a obchodníkovi barónovi Jurajovi Sinovi z Hódosu. Nástupcom Juraja Sinu bol jeho syn Šimon Sina až do roku 1876 a toho istého roku sa stala novou majiteľkou najmladšia zo štyroch dcér Šimona, grófka Ifigénia d Harcourt. Ifigénia pokračovala aj v budovaní kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach na modernú európsku úroveň. V roku 1909 sa rozhodla ponúknuť na predaj všetky svoje majetky na Slovensku, vrátane dubnického kaštieľa s príslušenstvom i kúpeľmi v Trenčianskych Tepliciach. Jej ponuku prijala maďarská banková a obchodná spoločnosť v Budapešti. Po páde monarchie a vytvorení Československej republiky sa zmenili majetkové pomery na dubnickom panstve. Po čiastkovej parcelácii sa kaštieľ s okolitými lesmi dostal do vlastníctva domového lesného priemyslu, neskôr premenovaného na lesné hospodárstvo. Do roku 1937 bol akcionárom lesného hospodárstva a kaštieľa správca Ignác Schanzer. V roku 1923 majiteľ kaštieľa prenajal celú prednú časť kaštieľa štátu, ktorý tam zriadil ústav pre hluchonemých. Od roku 1942 je park i s kaštieľom v Dubnici nad Váhom kultúrnou pamiatkou. Škola tam bola až do roku 1943. Kaštieľ neskôr slúžil ako ubytovňa robotníkov a od roku 1945 bola v južnom krídle kaštieľa zriadená školská družina. V tom čase sa v historických priestoroch kaštieľa nachádzala i chemická čistiareň, stolárstvo, cukrárska výrobňa a iné inštitúcie, ktoré drasticky prispeli k znehodnoteniu významnej kultúrnej pamiatky. V súčasnosti je kaštieľ majetkom mesta Dubnica nad Váhom a sídli tu Dubnické múzeum, mestské informačné centrum a galéria. Predná časť kaštieľa je zrekonštruovaná.

There are no myths available.

K tomuto objektu nie sú dostupné žiadne povesti

Opening hours and admission

Otváracia doba a vstupné