The mansion has two floors and an attic. The predominant building style is eclecticism, which is usually manifested by the use and imitation of elements from several often opposite styles. The facades of the manor house are decorated with turrets, dormers, bay walls and gables. There is a horizontal bossage. The coat of arms of Ján Pálffy is placed above the entrance portal. The roofing is diverse. The building has a high tower with a walkway and an onion roof.The entrance to the building is a monumental staircase, the individual rooms in the interior have a mostly flat ceiling. The mansion with English park is one of the national cultural monuments.

Kaštieľ má dve nadzemné podlažia a podkrovie. Prevládajúcim stavebným slohom je eklekticizmus, ktorý sa prejavuje používaním a napodobňovaním prvkov z viacerých často i protikladných slohov a štýlov. Fasády kaštieľa sú zdobené vežičkami, vikiermi, rizalitmi a štítmi. Nachádza sa tam horizontálna bosáža. Erb Jána Pálffyho je umiestnený nad vstupným portálom. Zastrešenie je rôznorodé. Objekt má vysokú vežu s ochodzou a cibuľovú strechu.Vchod do objektu tvorí monumentálne schodisko, jednotlivé miestnosti v interiéri majú prevažne rovný strop. Kaštieľ s anglickým parkom patrí medzi národné kultúrne pamiatky.

The Budmerice manor house, or also Pálffy manor house, was originally built as a hunting lodge by Ján Pálffy (1857-1934) in 1889. Count Pálffy came from the Červený Kameň line of an older branch of the family, not to be confused with the earlier born Count Ján František Pálffy. The Renaissance castles on the Loire River were probably the inspiration for the construction. Changes in the castle took place in the 19th century and were of a utilitarian nature. The manor house was a summer residence for the manor and since Ján Pálffy loved hunting, hunting was often done in its vicinity. There was also a pheasant near the manor house, and even today it is possible to find the remains of its fencing in the forest. The Pálffys were landowners in Budmerice. Budmerice was part of their Červený Kameň estate at the time. During the 2nd world war, the manor house was plundered. In 1945 it was taken by the Czechoslovak Republic. It served for labor recreation and training. It later fell to the Literary Fund. The revitalization of the park took place in 1963. The manor house is currently renovated and is in good condition. The last major reconstruction took place in 1986. It served as the Home of Slovak Writers until 2011.

Budmerický kaštieľ, alebo aj Pálffyovský kaštieľ, bol pôvodne postavený ako poľovnícky zámoček Jánom Pálffym (1857-1934) v roku 1889. Gróf Pálffy pochádzal z červenokamenskej línie staršej vetvy rodu, nemýliť si ho so skôr narodeným grófom Jánom Františkom Pálffym. Inšpiráciou pri stavbe boli pravdepodobne renesančné zámky na rieke Loira. K zmenám na zámku došlo v 19. storočí a boli utilitárneho charakteru. Kaštieľ bol pre panstvo letným sídlom a keďže Ján Pálffy mal veľmi rád poľovačky, často sa v jeho okolí poľovalo. Neďaleko kaštieľa bola aj bažantnica a ešte dnes je možné natrafiť na zvyšky jej oplotenia v lese. Pálffyovci boli v Budmericiach zemepánmi. Budmerice boli v tom čase súčasťou ich panstva Červený Kameň. Počas 2. sv. vojny bol kaštieľ vykradnutý. V roku 1945 ho zabrala Československá republika. Slúžil na robotnícke rekreácie a školenia. Neskôr pripadol Literárnemu fondu. Revitalizácia parku nastala v roku 1963. Kaštieľ je v súčasnosti zrekonštruovaný a je v zachovanom stave. Posledná veľká rekonštrukcia prebehla v roku 1986. Ako Domov slovenských spisovateľov slúžil do roku 2011.

There are no myths available.

Povráva sa Kaštieľ je súborom viacerých slohov a období. Vraj je to tak preto, lebo gróf sa vo Francúzku zamiloval do francúzskej kontesy, ktorú chcel požiadať o ruku. Zaumienil si však, že najprv musí svoje sídla (napr. aj Smolenický zámok) upraviť tak, aby jej pripomínali francúzske zámky. Dotyčná dáma sa vraj vydala skôr, ako sa mu to podarilo dokončiť.

Opening hours and admission

Otváracia doba a vstupné