The torso of a 1.9m thick wall wall in the southwest has been preserved from the castle. Also interesting is the arched relief arc with a span of almost 5m. The wall was from stone and its direct course suggests regular formation of the castle. The second wall was made of brick and stone and probably belonged to the later construction of the castle in the western disposition. The whole object was originally protected by a moat, partially preserved on the south side.The modern tower is a water tower, which is not part of the original castle. Water tower was built in 1905. It is built on the remains of a Baroque brick cistern which was built on the remains of the castle. The bricks used to build the tower are not medieval. The location of the castle was the only elevated place near the mansion where they needed to get water by gravity. The tower is styled like a castle tower, so it fits nicely into this place where the church and mansion are nearby.

Z hradu sa dodnes zachovalo torzo 1,9m hrubého hradbového múru na juhozápade. Zaujímavý je aj klenutý odľahčovací oblúk s rozpätím takmer 5m. Múr bol kamenný a jeho priamy priebeh naznačuje pravidelné formovanie hradu. Druhý múr je z tehál a kameňa a zrejme patril k neskoršej stavbe hradu v západnej dispozícii. Celok chránila pôvodne priekopa, ktorá sa čiastočne zachovala na južnej strane.Novodobá je okrúhla veža vodárne, ktorá však nie je súčasťou pôvodného hradu. Vodárenskú vežu postavili v r. 1905. Je postavená na zbytkoch barokovej tehlovej cisterny a tá bola postavená na zbytkoch hradu. Tehly použité na stavbu vodárne nie sú stredoveké. Lokalita hradu bola jediným vyvýšeným miestom pri kaštieli, kam potrebovali dostať vodu samospádom. Veža je štylizovaná ako hradná veža, aby to pekne zapadalo do tohto miesta kde je neďaleký kostol a kaštieľ.

The origin of Čeklís Castle is not very well known. It was probably built in the 13th century and served as a watchtower of the road leading from Bratislava to the east. It is first mentioned in 1209 as an old settlement, which King Andrew II. donated to the administrator of the royal cellars Šebeš. In 1290, the documents mention Pavol, the son of Count Kozma of Pezinok, with the addition of "de Chekluez", which means from Čeklís. At the beginning of the 14th century, the castle was owned by Abraham, called Rufus. Rufus was later forced to sell his property to Matúš Čák Trenčianský, and after Čák's death the castle belonged to King Karol Róbert. He returned it to its original owner, and in 1324 the Bratislava chapter brought Abraham and his wife Margaret back to Čeklís. Abraham was probably the founder of the Čeklí branch of the counts of Pezinok and Svätý Jur. Around 1351, Abraham's grandson Mikuláš of Čeklís won over the ruler Ľudovít Veľký so that they could also inherit daughters, as they had only daughters with their wife. After the death of Mikuláš and his wife, the castle fell into the hands of sisters Margita, Anna and Angela. In 1393, the castle became the property of the master Karel Krbavský, but due to constant disputes, King Sigismund got it back in 1421. Later, several owners of the castle changed - in 1424 the castle was deposited by Prince Ľudovít and in 1426 by the Bratislava counties, Juraj and Štefan Rozgonyovci. In 1458, the wife of Juraj's son Sebestyén (Šebestiana) - Barbora Rozgonyová, born Dengelengi, is mentioned as the owner of the castle. In 1487, there were many disputes over the ownership of the castle between Ladislav Rozgony and Count Simon of Pezinok, during which the castle was significantly abandoned. Čeklís later became part of the Šintava estate. This is evidenced by a deed of donation from 1523, where King Louis II. donates this estate to Alexei I. Thurz. In 1553, Andrej Báthory was a co-owner of the castle, and probably in 1605 the castle was occupied by Štefan Bocskay, and it was not until the end of the 17th century that it became the property of the Eszterházy family. The castle soon disappeared during the Rákoczi uprising. Jozef Eszterházy left the castle and in In 1720 he had a baroque manor house built near the castle.

Vznik a pôvod hradu Čeklís nie je veľmi známy. Bol postavený pravdepodobne v 13. storočí a spĺňal funkciu strážneho hradu cesty smerujúcej z Bratislavy na východ. Prvý krát sa spomína v roku 1209 ako staré sídlisko, ktoré kráľ Ondrej II. daroval správcovi kráľovských pivníc Šebešovi. V roku 1290 sa v listinách spomína Pavol, syn pezinského grófa Kozmu, s prídomkom „de Chekluez“, čo znamená z Čeklísa. Začiatkom 14.storočia bol hrad vo vlastníctve Abraháma, zvaného Rufus. Rufus bol neskôr donútený predať svoj majetok Matúšovi Čákovi Trenčianskemu a po Čákovej smrti hrad pripadol kráľovi Karolovi Róbertovi. Ten ho vrátil pôvodnému majiteľovi a v roku 1324 bratislavská kapitula uviedla Abraháma a jeho manželku Margarétu opäť do vlastníctva Čeklísa. Abrahám bol pravdepodobne zakladateľom Čeklískej vetvy grófov z Pezinka a Svätého Jura. Okolo r.1351 si Abrahámov vnuk Mikuláš z Čeklísa vydobil u panovníka Ľudovíta Veľkého, aby mohli dediť aj dcéry, nakoľko s manželkou mali iba dcéry. Hrad sa tak po smrti Mikuláša a jeho manželky dostal do rúk sestier Margity, Anny a Angely. V roku 1393 sa hrad stal majetkom magistra Karla Krbavského, no kvôli neustálym sporom ho v r.1421 dostal kráľ Žigmund naspäť. Neskôr sa vystriedalo viacero vlastníkov hradu - v r.1424 dostal hrad do zálohu knieža Ľudovít a v r.1426 bratislavskí župani, Juraj a Štefan Rozgonyiovci. V r.1458 sa už ako majiteľ hradu spomína manželka Jurajovho syna Sebestyéna (Šebestiana) - Barbora Rozgonyová, rodená Dengelengi. V r.1487 došlo k mnohým sporom o vlastníctvo hradu medzi Ladislavom Rozgonyom a grófom Šimonom z Pezinka, počas ktorých hrad výrazne spustol. Čeklís sa neskôr stal súčasťou šintavského panstva. Svedčí o tom donačná listina z roku 1523, kde panovník Ľudovít II. daruje toto panstvo Alexejovi I. Thurzovi. V roku 1553 bol spolumajiteľom hradu Andrej Báthory, a pravdepodobne v roku 1605 obsadil hrad Štefan Bocskay a až koncom 17. storočia sa stal majetkom rodiny Eszterházyovcov. Hrad onedlho potom v čase Rákocziho povstania zanikol. Jozef Eszterházy hrad opustil a v r. 1720 neďaleko hradu dal postaviť barokový kaštieľ.

There are no myths available.

O čeklískej krásnej Helene Múdra a krásna hradná pani Helena chcela zachrániť čeklísky hrad pred spustošením Turkami. Neobyčajnou milotou okúzlila tureckého veľkovezíra a sama sa rozhodla zobrať spravodlivosť do svojich rúk. Nevítaného hosťa ponúkla lahodným červeným vínom. Tento rozhovor s paňou hradu a dobré víno veľkovezíra očarilo natoľko, že zabudol na všetky Alahove zákony. To sa mu stalo osudným. Hradná pani mu odšvihla hlavu a spolu s celým osadenstvom hradu odišla podzemnou chodbou na svätojurský hrad. Nepriateľa chcela oklamať tým, že koňom dala naopak podkuť podkovy. Vojaci, ktorí potom hrad dobyli, boli zmätení opačnými stopami a v bezmocnosti a zlosti hrad vypálili. Čeklíske sviece V tomto čase slúžil na hrade brtník z Modry a puškár od Trenčína. Múdra a odvážna Elena sa rozhodla, že Turkom svoje sídlo nevydá. Hasan beg, ktorý hrad okupoval, však veril, že hrad i jeho veliteľka - vdovica Elena budú jeho. Kým on sníval o takomto peknom dni, hradná pani s brtníkom a puškárom vymysleli skvelý plán. Keď sa blížila búrka a nad hradom sa zmrákalo, Turci chceli zaútočiť. Vtedy zbadali v každom okne veľkú sviecu. Beg Hasan vedel, že horiace sviece vraj ochraňujú pred búrkou. Nechcel preto porušiť tento obradný rituál. Mal hrad pod dozorom, lebo jeho štyria vojaci z najvyšších stromov sledovali, čo sa deje na hrade. Dážď bubnoval po celtovine, hromy a blesky uspávali tureckých vojakov. Čeklíska pani však nespala. Postupne organizovala celú akciu tak, aby hrad vybuchol presne o polnoci. Predtým opustili tajnou chodbou hrad ženy a deti, ktoré zobrali so sebou všetky zásoby. O pol dvanástej odchádzajú i posledné stráže, ktoré oklamali nepriateľa tým, že nechali čiapky na nízkej palici, aby si Turci mysleli, že sa neustále modlia. O trištvrte na dvanásť veliteľka, brtník a puškár zapálili šnúry a odišli tajnou chodbou. Strašný výbuch rozmetal hrad po širokom okolí. Turecký beg žalostil za krásnou veliteľkou a nádherným hradom. Brtník spolu s puškárom padli pri Ivanke do tureckého zajatia. Svojou ľsťou ešte vyrobili veľa takých "čeklískych sviec", ktoré ničili turecké vojsko. Keď sa skončilo turecké pustošenie, "čeklíske sviece" už nevybuchovali, ale údajne v rozvalinách čeklískeho hradu akoby sa neustále mihotalo svetlo sviečky.

The ruin is freely accessible

Zrúcanina je verejnosti voľne prístupná