The degree of conservation of the ruins is relatively large. Relatively most disturbed the core of the castle, which at first glance is a two-tower layout with a palace clamped between prismatic towers. But the towers are slightly rotated against each other and the palace does not form a single block with them. Only the ground plan halves were preserved from the towers. The entrance gate was entered via a rising wooden bridge. The wall of the original frontier was followed by a new part of the castle with a horseshoe cannon bastion with drop bars.Under the threat of the Turks, a lower castle with farm buildings was built. The access road to the upper castle then led through four gates via sophisticated serpentines, whose straight sections were always defended from a higher point.

Stupeň zachovania zrúcaniny je pomerne veľký. Relatívne najviac je narušené jadro hradu, ktoré na prvý pohľad tvorí dvojvežová dispozícia s palácom zovretým medzi hranolové veže. No veže sú oproti sebe nepatrne pootočené a ani palác s nimi netvorí jednotný blok. Z veží sa zacovali len pôdorysné polovice. Do brány predhradia sa vchádzalo cez stúpajúci drevený most. Na múr pôvodného predhradia nadväzovala nová časť hradu podkovovitou delovou baštou s padacími mrežami.Pod hrozbou osmanských výbojov bol vybudovaný dolný hrad s hospodárskymi budovami. Prístupová cesta na horný hrad potom viedla cez štyri brány dômyselnými serpentínami, ktorých rovné úseky boli bránené vždy z vyššieho miesta.

The beginnings of the Dobrá Voda castle probably date back to the last third of the 13th century, and its builder is considered to be the comedy Aba Veľký, from the Hlohovec branch of the Abovce family. In 1316 the castle was besieged, acquired and until 1320 owned by Matúš Čák Trenčiansky. Then it was a royal property until the end of the 14th century, when King Sigismund donated it to Stibor of Stiborice in 1394. The castle belonged to the Stibor family until 1434, when the family died out in the male line by Stibor II. Two years later, Sigismund donated it to his favorite Michal Országh. The Országhs improved the protection of the fort by building a cannon bastion and building a barbican. This family probably built a lower castle with three bastions and farm buildings during the Turkish danger. Krištof Országh, the last male descendant of the family, died in 1567 and the castle became the property of the crown again. King Maximilian II. he immediately gave the castle to the Croatian nobleman Ján Choron from Deveč, but the Croatian ban Krištof Ungnad from Sonneck also showed interest in the castle estate. As the husband of Anna, the daughter of Štefan Losonczy, he exercised a pre-emption right to the castle. In 1583 he bought the castle from Emperor Rudolf II. Through his daughter Anna Mária, married to the hero of the anti-Turkish struggles of Tomáš Erdődy, the castle estate then fell into the hands of this important family - the Erdődy. At the end of the 17th century, the Erdődy family already inhabited many mansions and palaces in the towns, and the Dobrá Voda castle began to fall into disrepair. The war events during the Rákóczi uprising at the beginning of the 18th century also contributed to this, as did the fire that broke out here in 1792 after a lightning strike. For a temporary period, only the manor prison remained. In 2008, the first and second stages of professional research of the upper castle and eastern fortification took place.

Počiatky hradu Dobrá Voda spadajú pravdepodobne do poslednej tretiny 13.storočia a za jeho stavebníka sa považuje komes Aba Veľký, z hlohoveckej vetvy Abovcov. V roku 1316 hrad obliehal, získal a do roku 1320 vlastnil Matúš Čák Trenčiansky. Potom bol až do konca 14.storočia kráľovským majetkom, keď ho kráľ Žigmund v r.1394 daroval Stiborovi zo Stiboríc. Rodu Stiborovcov patril hrad až do roku 1434, keď rod vymrel v mužskej línii Stiborom II. O dva roky neskôr ho Žigmund daroval svojmu obľúbencovi Michalovi Országhovi. Országhovci zlepšili ochranu predhradia postavením delovej bašty a postavením barbakanu. Tento rod pravdepodobne pristavil počas tureckého nebezpečenstva dolný hrad s troma baštami a hospodárskymi budovami. V roku 1567 zomrel Krištof Országh, posledný mužský potomok rodu a hrad sa opäť dostal do majetku koruny. Kráľ Maximilián II. dal vzápätí hrad do zálohu chorvátskemu šľachticovi Jánovi Choronovi z Deveča, no záujem o hradné panstvo prejavil aj chorvátsky bán Krištof Ungnad zo Sonnecku. Ako manžel Anny, dcéry Štefana Losonczyho, si na hrad uplatňoval predkupné právo. V r.1583 hrad kúpil od cisára Rudolfa II. Prostredníctvom jeho dcéry Anny Márie, vydatej za hrdinu protitureckých bojov Tomáša Erdődyho, sa potom hradné panstvo dostalo do rúk tohto významného rodu - Erdődyovcov. Koncom 17.storočia už Erdődyovci obývali mnohé kaštiele i paláce v mestách a hrad Dobrá Voda začal pustnúť. Prispeli k tomu i vojnové udalosti počas Rákócziho povstania na začiatku 18.storočia no i požiar, ktorý tu vypukol v r.1792 po zásahu bleskom. Na prechodnú dobu tu zostalo už len panské väzenie. V roku 2008 došlo k prvej a druhej etape odborného výskumu horného hradu a východného predhradia.

There are no myths available.

Povráva sa Za temných nocí vídať na hradbách bludné zjavenie rytiera, ako krajine i nebesám hrozí plamenným mečom. Má to byť duch niekdajšieho majiteľa Dobrej Vody, ktorého kráľ pre napáchané zbojstvá prikázal vsadiť do temnice hradu a on tam v útrapách našiel smrť. Voda a hrad Chorému kráľovi v krajine žiaden lekár nevedel pomôcť. Vyliečil ho až zázračný prameň Dobrej Vody, vyvierajúci zo zeme na mieste dnešného hradu a jednej z ciest, ktorý mu poradila dievčina z miestnej osady. Za odmenu si okrem množstva dukátov mohla so svojím milým postaviť pri žriedle príbytok. Postupne však spyšnela a do svojho muža toľko domŕzala, až bol z chalúpky dom a neskôr z domu hrad. Tu však prameň začal trucovať, pretože stavbou hradu mu preťali žilu. Vyschol a voda vyšla na povrch mocným prúdom poniže podhradskej osady, odkiaľ ju na hrad museli vynášať. Žena v strachu pred kráľovým hnevom ušla a prameň Dobrej Vody slúži všetkým ľuďom dodnes. Kráľ a chlapec Kráľ Žigmund mal veľké starosti so svojimi veľmožmi, ktorí ho neposlúchali a neustále štvali proti nemu. Pre ich výčiny sa musel vrátiť z cudziny domov. V prvej dedinke zazrel kŕdeľ detí, ako sa hrajú na vojakov. Vladárovi sa najviac pozdával ich smelý vodca. Chlapca si vzal k sebe, dal ho vyštudovať a dospelého zaradil do svojho vojska. Šuhaj sa v kráľovských službách osvedčil, získal zemiansku hodnosť s menom Országh a jeho syn sa stal neskôr pánom dobrovodského hradného panstva.

The ruin is freely accessible

Zrúcanina je voľne prístupná