It is a two-storey building with four corner towers. The front southern facade has a flat bay. All facades are divided by semicircular windows, two of them are in the middle of small balconies with a lattice. The current southern part of the mansion, where the castle was originally located - was a two-story building with an inner courtyard, with five rooms on each floor and a wooden staircase. In the perimeter walls of the ground floor, loopholes were placed in the places where there are windows in this part today. The entrance to the building was from the south, the Renaissance portal has been preserved to this day.The mansion is the only one in Slovakia, which after 1945 has been preserved with its original equipment and collections. The interior consists mainly of precious historical furniture from different styles, paintings by leading Hungarian and European painters, trophies, weapons or sights from exotic countries. There is a permanent exhibition in the premises of the former county family apartments - the Andrássy Museum.

Objekt je dvojposchodová budova so štyrmi nárožnými vežami. Čelná južná fasáda má plochý rizalit. Všetky fasády členia polkruhové okná, na dvoch z nich sú v strede malé balkóny s mrežou. Terajšia južná časť kaštieľa, kde sa pôvodne nachádzal hrádok - bola dvojpodlažná budova s vnútorným nádvorím, s piatimi miestnosťami na každom podlaží a s dreveným schodišťom. V obvodových múroch prízemia boli umiestené strieľne na tých miestach, kde sú dnes v tejto časti okná. Vstup do objektu bol z juhu, renesančný portál sa zachoval dodnes.Kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojim pôvodným zariadením a zbierkami. Interiér pozostáva hlavne zo vzácneho historického nábytku z rozličných slohových období, obrazov popredných uhorských a európskych maliarov, trofejí, zbraní či pozoruhodností z exotických krajín. V priestoroch bývalých apartmánoch grófskej rodiny je stála expozícia - Múzeum Andrássyovcov.

In the years 1440-1445, the political and military situation in Northern Hungary was unfavorable. Raids by troops led by Ján Jiskra of Brandýs also endangered the Bebek family's property in Gemer. These events were probably the impetus for the Bebek family to have a small fortification built on their estate in the years 1441-1451 - the core of today's Betliar manor house. The preserved part of the old core clearly proves that it had all the features of a castle built during the war. During the Turkish invasions around the years 1532-1540, the Bebek estates were again endangered militarily, so they connected the two buildings with walls and later Juraj Bebek turned the buildings into a block building. After the departure of the Bebek family, Betliar was managed by the castle captains and belonged to the castle estate in Krásná Hôrka. The last castle captain Peter Andrássy in 1585 won the castle in advance for 10 years and his grandson Matthew II. in 1642 he acquired Krásná Hôrka and Betliar into hereditary ownership. The initial stages of the building history of the manor house itself are unclear and therefore there is more room for conjecture. The oldest written reports mention Štefan Andrássy, who rebuilt the residential building in the beginning of 18th century. Judging from the later Baroque-Classicist design from the end of the 18th century, it was a modest, undemanding building, which was costly modified and expanded in 1792-1795. At that time, they also built a park. At the end of the 18th century. under Leopold Andrássy, they built a corridor in the form of a drip cave, which led from the park to the entrance representation spaces. The manor house was owned by the Andrássy family almost continuously until 1945, only a few years of the 19th century it was in the hands of the Nádasdy family (bought from Imrich Andrássy), who in turn sold it to the Pálffy family and the Grovestins family. The old family property with the seat was regained for the Andrássy family by Count Emanuel I., who became an important figure in the cultural and social life of Hungary. The last major reconstruction of the manor house in the years 1881 - 1886, which gave it its present appearance, is connected with his name. The manor house was rebuilt into a magnificent hunting lodge. The reconstruction focused mainly on the creation of comfortable guest rooms and the reconstruction of social spaces. At that time, they also built a large entrance hall with a wooden coffered ceiling, preserved to this day in its original spirit.

V rokoch 1440-1445 bola v Severnom Uhorsku nepriaznivá politická i vojenská situácia. Nájazdy vojsk vedených Jánom Jiskrom z Brandýsa ohrozovali i majetky Bebekovcov na Gemeri. Tieto udalosti boli pravdepodobne podnetom k tomu, aby si Bebekovci dali vybudovať v rokoch 1441-1451 malé opevnenie na svojom panstve - jadro dnešného betliarskeho kaštieľa. Zachovaná časť starého jadra jednoznačne dokazuje, že malo všetky znaky hrádku budovaného vo vojnovom období. V období tureckých nájazdov okolo rokov 1532-1540 boli bebekovské panstvá znova vojensky ohrozované, preto obidva objekty spojili hradbami a neskôr vytvoril Juraj Bebek zo stavieb blokovú budovu. Po odchode Bebekovcov spravovali Betliar hradní kapitáni, patril k hradnému panstvu na Krásnej Hôrke. Posledný hradný kapitán Peter Andrássy v roku 1585 získal hrad do zálohy na 10 rokov a jeho vnuk Matej II. v roku 1642 získal Krásnu Hôrku i s Betliarom do dedičného vlastníctva. Počiatočné fázy stavebných dejín samotného kaštieľa sú nejasné a preto dostávajú priestor skôr dohady. Najstaršie písomné správy spomínajú Štefana Andrássyho, ktorý prestaval obytnú budovu začiatkom 18. storočia. Súdiac z neskoršej barokovo-klasicistickej úpravy z konca 18. storočia išlo o skromnú, nenáročnú stavbu, ktorú 1792-1795 nákladne upravili a rozšírili. V tom čase vybudovali aj park. Koncom 18. st. za Leopolda Andrássyho vybudovali chodbu v podobe kvapľovej jaskyne, ktorou sa z parku vchádzalo do vstupných reprezentačných priestorov. Kaštieľ bol vo vlastníctve Andrássyovcov takmer nepretržite až do roku 1945, len niekoľko rokov 19. storočia bol v rukách rodu Nádasdyovcov (kúpou od Imricha Andrássyho), ktorí ho zasa predali Pálffyovcom a Grovestinsovcom. Starý rodový majetok so sídlom získal späť pre Andrássyovcov gróf Emanuel I., ktorý sa stal významnou osobnosťou kultúrno-spoločenského života Uhorska. Práve k jeho menu sa viaže posledná veľká prestavba kaštieľa v rokoch 1881 - 1886, ktorá mu dala dnešný vzhľad. Kaštieľ prestavali na honosné poľovnícke sídlo. Prestavba sa sústredila predovšetkým na vytvorenie pohodlných hosťovských izieb a na rekonštrukciu spoločenských priestorov. Vtedy vybudovali aj veľkú vstupnú halu s dreveným kazetovým stropom, zachovanú dodnes v pôvodnom duchu.

There are no myths available.

Žobrák Betler Túlaval sa starý žobrák o horách, po dolách, nocoval pod holým nebom, zriedka i v stodolách keď mu v tiesni dobrí ľudia ustlali pod strechou a kus chleba, hrnček mlieka bývali útechou. V pozdný večer na Volovci tmavou horou kráčal, utrápený, unavený, pot mu čelo zmáčal. Rád by si už odpočinul, pocítil van tepla ... Zrazu zbadal neďaleko blikajúce svetlá. Ťukol trikrát na okienko drevenej chalupy. - Bože, či tam dobrí ľudia, - či nevďační, skúpi? - Kto tam? – zdnuka zavolali - kto sa ku nám derie? - Ja, žobravý, bludný starec ... Otvorili dvere. Ráno zistil, že vo vieske baníci bývajú. I keď ťažko, tvrdo robia, dobré srdcia majú. - Počuj, žobrák, už si sa dosť vláčil po tom svete. Ak chceš, môžeš bývať s nami, či v zime, či v lete. So slzami v očiach vďačil: - Ďakujem vám, milí. Moje tajné, dávne túžby sa mi naplnili. Pri prameni pitnej vody, na okraji viesky zrobili mu malú chyžku pod konármi briezky. Už nežobral starček žobrák, už neblúdil svetom. Strážil viesku a baníckym sa venoval deťom. Ochraňoval vodný prameň ako oko v hlave, by neboli smädní ľudia i zvieratká hravé. Aj baníci spoza vrchu, keď mali smäd veľký, od žobráka číru vodu brali do buteľky. Betlerom ho, po nemecky, medzi sebou zvali a aj potom, keď ho Boh vzal, k vode chodievali. Betler – žobrák ako meno prischlo vieske samej. Baníci ho na pamiatku užívali ďalej. Putovalo s nimi všade, kam sa uchýlili a to meno svojej viesky nikdy nezmenili.

Opening hours and admission

Otváracia doba a vstupné