The earth wall of the fortified settlement with a length of 430 m was reinforced on the inside with a solid stone wreath. This testifies to the massive fortification system, which was formed on the north side by a favorable terrain configuration. The rampart passes in places on larger sections into the stone structure and protected the entire area, which covered an area of about 7 hectares. The area was divided into two unequal parts by a longitudinal andesitic rock formation in the north-south direction.In the western part of the fort, the remains of 40-45 cm thick and 110 cm high walls of an almost square floor plan with dimensions of 250 X 260 cm have been preserved, which are built of flat fragments of andesite from a local rock formation, laid dry. In the immediate vicinity of the outer side of the rampart, traces of stone foundations of two similar structures with approximately the same floor plan were found, placed on both sides of the break in the rampart. This situation leads to the assumption that these are the foundations of tower-shaped guard logs on both sides of the original entrance to the fortified settlement.

Zemný val hradiska s dľžkou 430 m bol zosilnený z vnútornej strany pevným kamenným vencom. Svedčí to o mohutnom fortifikačnom systéme, ktorý zo severnej strany tvorila priaznivá konfigurácia terénu. Val prechádza miestami na väčších úsekoch do kamennej konštrukcie a chránil celý areál, ktorý zaberal plochu asi 7 ha. Areál bol rozdelený na dve nerovnaké časti pozdĺžnym andezitovýrn skalným útvarom v smere sever—juh. V západnej časti hradiska sa zachovali zvyšky 40—45 cm hrubých a 110 cm vysokých múrov stavby takmer štvorcového pôdorysu s rozmermi 250 X 260 cm, ktoré sú postavené z plochých úlomkov andezitu z miestneho skalného útvaru, kladených nasucho. V bezprostrednej blízkosti vonkajšej strany valu sa zistili stopy kamenných základov dvoch podobných stavieb s približne rovnakým pôdorysom, umiestených po oboch stranách preryvu vo vale. Táto situácia zvádza k predpokladu, že ide o základy vežovitých strážnych zrubov z oboch strán pôvodného vstupu do areálu hradiska.

The fortified settlement on the hill Zámčisko had a strategically advantageous location and enabled the protection of a narrow pass through which the road from Horné Požitavie to the middle Pohronie passed. It was originally assumed that this originally Slavic settlement had a prehistoric origin. In 1969, Ján Filakovics first examined and described the site. There are various finds in the museum in Nová Baňa, which are supposed to come from the Zámčisko area. In the years 1970 and 1971, a research was carried out in the locality, the aim of which was to obtain knowledge about the character of the fortified settlement. The 430 m long rampart and the location of the andesite rock formation, which intersects the fortified settlement and divides it into the higher western and lower eastern part, were refocused. The rock formation is interrupted by the aforementioned narrow pass through which the road passes. The area of the fort is very uneven and covered with relatively dense forest. During the research, ceramics belonging to the 10th-13th centuries were found. This locality can therefore be associated with the time of the Árpád family. At the beginning of the 20th century, Elemér Soós also recorded several lines about the fortified settlement in his manuscript on Hungarian castles, and later archaeologist Mikuláš Kliský dealt extensively with the fortified settlement. In the western part of the fort, in the immediate vicinity of the rampart, the remains of 40-45 cm thick and 110 cm high walls of an almost square floor plan measuring 250 X 260 cm have been preserved, which are built of flat andesite fragments from a local rock formation, laid dry. In the immediate vicinity of the outer side of the rampart, traces of stone foundations of two similar structures with approximately the same floor plan were found, placed on both sides of the break in the rampart. This situation leads to the assumption that these are the foundations of tower-shaped guard logs on both sides of the original entrance to the fortified settlement.

Hradisko na kopci Zámčisko malo strategicky výhodnú polohu a umožňovalo ochranu úzkeho priesmyku, ktorým prechádzala cesta z Horného Požitavia do stredného Pohronia. Pôvodne sa predpokladalo, že toto pôvodne slovanské sídlisko malo praveký pôvod. V roku 1969 prvýkrát lokalitu preskúmal a popísal Ján Filakovics. V múzeu v Novej Bani sa nachádzajú rôzne nálezy, o ktorých sa predpokladá, že pochádzajú z areálu Zámčiska. V rokoch 1970 a 1971 sa v lokalite uskutočnil zisťovací výskum, ktorého cieľom bolo získať poznatky o charaktere osídlenia hradiska. Znova sa zameral 430 m dlhý val a poloha andezitového skalného útvaru, ktorý pretína hradisko a rozdeľuje ho na vyššie položenú západnú a nižšiu východnú časť. Skalný útvar je prerušený spomenutým úzkym priesmykom, ktorým prechádza cesta. Areál hradiska je veľmi nerovný a pokrytý pomerne hustým lesným porastom. Počas výskumu sa našla keramika patriaca do 10-13.storočia. Túto lokalitu je preto možné spájať s dobou Árpádovcov. Začiatkom 20. storočia o hradisku zaznamenal niekoľko riadkov aj Elemér Soós vo svojom rukopise o uhorských hradoch a neskôr sa hradiskom rozsiahle zaoberal archeológ Mikuláš Kliský. V západnej časti hradiska, v bezprostrednej blízkosti valu, sa zachovali zvyšky 40—45 cm hrubých a 110 cm vysokých múrov stavby takmer štvorcového pôdorysu s rozmermi 250 X 260 cm, ktoré sú postavené z plochých úlomkov andezitu z miestneho skalného útvaru, kladených nasucho. V bezprostrednej blízkosti vonkajšej strany valu sa zistili stopy kamenných základov dvoch podobných stavieb s približne rovnakým pôdorysom, umiestených po oboch stranách preryvu vo vale. Táto situácia zvádza k predpokladu, že ide o základy vežovitých strážnych zrubov z oboch strán pôvodného vstupu do areálu hradiska.

There are no myths available.

K tomuto objektu nie sú dostupné žiadne povesti

The area is freely accessible

Lokalita je voľne prístupná