The oldest core of the castle consisted of an approximately triangular courtyard defined on two sides by walls. Over the centuries, other residential and farm buildings were added to the walls. A tower palace was also built, which was transformed into a castle church of St. Ignatius. Another tower palace was built at the end of the Middle Ages from the outside of the inner castle. Its remains are located on the western corner of the southern barrier.Openings of windows and entrances have kept stone frames in several places. The architecture of the chapel is clearly readable by dividing the walls with double pilasters and profiled cornices that once carried the vault of space.

Najstaršie jadro hradu tvorilo približne trojuholníkové nádvorie vymedzené z dvoch strán hradbami. V priebehu stáročí k hradbám pristavali ďalšie obytné a hospodárske budovy. Bol postavený aj vežový palác, ktorý pri barokovej prestavbe hradu premenili na hradný kostol sv. Ignáca. Ďalší vežový palác postavili na konci stredoveku z vonkajšej strany vnútorného hradu. Jeho zvyšky sa nachádzajú v západnom nároží južného predhradia.Otvory okien a vstupov si zachovali na viacerých miestach kamenné obruby. Čitateľná je architektúra kaplnky najmä členením stien zdvojenými pilastrami a profilovanými rímsami, ktoré kedysi niesli klenbu priestoru.

Gýmeš Castle was probably built by Ondrej from the Hont-Pázmány family. Although the castle was first mentioned in 1253, the family tradition dates back to its foundation as early as 1250. The oldest core of the castle was delimited by a castle wall of a late Romanesque fortification, which enclosed a triangular courtyard. On the south side, there was a prismatic tower on the ridge with a residential and defensive function. At the end of the 13th century, they added another tower. They then built palaces in the common fortifications between the towers. The castle proved its resilience in 1271 and 1273, when it resisted the onslaught of the Czech King Přemysl Otakar II troops. In 1295, Ondrej's sons divided the property. Gýmeš Castle was forcibly occupied in 1302 by Matúš Čák Trenčiansky. His illegal possession was replaced by the stewardship of the royal castellans under the leadership of King Karol Róbert in 1312. In 1356, the castle was acquired by the queen Mary from the king Louis the Great. At the request of the queen, Baláž Forgách, who was the first to use the surname Forgách, was killed. In 1400, King Sigismund decided that the castle would be owned by his sons Peter and Mikuláš Forgách. The greed of the castle lords of Gýmeš caused a dispute with the church. At the beginning of the modern age, the Turks tried to conquer the castle several times. They did not succeed until 1576. In 1610 there was a peasant uprising, due to the high fees that the Forgách family collected. The uprising was brutally suppressed by the owners of Gýmeš. The castle was already considerably destroyed at this time. In 1613, the castle was repaired by Sigismund Forgách. In 1618, when Sigismund was elected palatine, he fought against Prince Gabriel Bethlen of Transylvania. He came to avenge him with a large army, plundered his property and set the castle on fire. In 1619, the palatine Forgách asked Tekovská County to help with repairing Gýmeš Castle. He repaired, furnished and decorated the castle. In 1663 the castle was conquered by the Turks again. During the restoration of the castle, which was destroyed by the Turks after the fall of Nové Zámky in the autumn of 1663, they built a new fortification with cannon bastions on the southern, most endangered side. Nevertheless, in 1671, the Turks briefly occupied Gýmeš again and damaged it severely. Although the Turks were pushed to the southern seats, the fighting for the castle did not end. The Forgách family mostly maintained loyalty to the monarch, but the exception was Šimon Forgách, who became commander of the army of Francis II. Rákóczi. In 1709, the emperor confiscated all his family property for treason. The castle was then acquired by Pavol Forgách from another branch of the family and in 1718 he also received a deed of gift. Gýmeš was one of the few castles where construction work continued in the 18th century. The transformation of the Gothic palace into the ancestral crypt of the Forgách family with a chapel dates back to this period. It was not until the middle of the 19th century that the manor left the castle definitively and began to disintegrate. The Forgách family moved to a newly built manor house in the village below the castle. In 1833, Karol Forgách devastated the castle by having the roof dismantled and the truss construction used to build a sugar factory in Jelenec. From 1840 the castle began to be completely abandoned and there was no one to repair it. In 1950, the ruin became a state property. Coincidentally, exactly 700 years have passed since the foundation of the castle, when the original owners lost it again. The state entrusted the castle under the administration of the State Forests, which, of course, due to their focus and limited possibilities, could not ensure the rescue of the castle ruins. One of the few efforts to clean the castle grounds from greenery was the activity of the EkoGýmeš club. In 1985-1987, its members cleared and made some parts of the ruin accessible. However, the effectiveness of these works was only temporary due to the absence of further maintenance. Today, the Castrum Ghymes Civic Association, which has been operating at Gýmeš Castle since November 2011, is dedicated to its renewal.

Hrad Gýmeš dal pravdepodobne postaviť Ondrej z rodu Hont-Pázmányovcov, syn komesa Ivanku. Hoci sa hrad prvýkrát spomína v r.1253, rodová tradícia kladie jeho založenie už do roku 1250. Najstaršie jadro hradu vymedzoval hradobný múr neskororománske opevnenia, ktoré uzatváralo trojuholníkové nádvorie. Na južnej strane, na vyvýšenine bola hranolová veža s obytnou a obrannou funkciou. Koncom 13. storočia pristavali ďalšiu vežu. Medzi veže postavili potom paláce v spoločnom opevnení. Svoju odolnosť preukázal hrad v r.1271 a 1273, keď odolal náporu vojsk českého kráľa Přemysla Otakara II. Ondrejovi synovia si v r.1295 majetok rozdelili. Najmenšia časť sa ušla nitrianskemu a tekovskému županovi Tomášovi, ale ten si na SV časti postavil vlastný palác. Hrad Gýmeš násilne obsadil v roku 1302 Matúš Čák Trenčiansky. Jeho nelegálnu držbu vystriedalo správcovstvo kráľovských kastelánov pod vedením kráľa Karola Róberta v r.1312. V roku 1356 získala hrad od kráľa Ľudovíta Veľkého kráľovná Mária. Na žiadosť kráľovnej, Baláž Forgách, ktorý ako prvý použil prímenie Forgách, zabil v roku 1386 Máriinho soka, kráľa Karola Malého z rodu Anjou, ktorý vládol iba 39 dní. Za odmenu získal hrad aj s príslušnými majetkami. O pol roka však Baláž vďaka pomste umiera. Kráľ Žigmund v roku 1400 rozhodol, že hrad budú vlastniť synovia Peter a Mikuláš Forgáchovci. Chamtivosť hradných pánov Gýmeša vyvolala spor s cirkvou. Majetkové nezhody gýmešského panstva s opátom vo sv. Beňadiku v roku 1403 riešil gýmešský zemepán Mikuláš Forgách rabovaním požitavských obcí. Začiatkom novoveku sa Turci niekoľkokrát snažili hrad dobyť. Podarilo sa im to až v roku 1576. V r.1610 došlo k roľníckej vzbure, kvôli vysokým poplatkom, ktoré Forgáchovci vyberali. Vzbura bola majiteľmi Gýmeša kruto potlačená. Hrad bol v tejto dobe už značne zničený. V r.1613 dal hrad opraviť Žigmund Forgách. V roku 1618, keď bol Žigmund zvolený za palatína, bojoval proti sedmohradskému kniežaťu Gabrielovi Bethlenovi. Ten sa mu prišiel s početným vojskom pomstiť, majetky vyplienil a hrad podpálil. V roku 1619 požiadal palatín Forgách Tekovskú župu o pomoc pri oprave hradu Gýmeš. Hrad opravil, zariadil i vyzdobil. V roku 1663 hrad opäť dobili Turci. Pri obnove hradu, zničeného Turkami po páde Nových Zámkov na jeseň 1663, postavili na južnej, najviac ohrozenej strane nové opevnenie s delovými baštami. Napriek tomu Turci v r.1671 Gýmeš znovu nakrátko obsadili a vážne poškodili. Hoci Turkov vytlačili do južných stolíc, boje o hrad neskončili. Forgáchovci zväčša zachovávali lojalitu panovníkovi, no výnimkou bol Šimon Forgách, ktorý sa stal veliteľom vojska Františka II. Rákócziho. Cisár mu v r.1709 za zradu zhabal všetky rodové majetky. Hrad potom získal do zálohu Pavol Forgách z inej vetvy rodu a v r.1718 získal aj darovaciu listinu. Gýmeš bol jedným z mála hradov, kde prebiehali stavebné práce ešte aj v 18. storočí. Do tohto obdobia sa datuje premena gotického paláca na rodovú kryptu Forgáchovcov s kaplnkou. Až v polovici 19. storočia panstvo hrad definitívne opustilo a začal sa rozpadávať. Forgáchovci sa presťahovali do novopostaveného kaštieľa v obci pod hradom. V roku 1833, nechal Karol Forgách zdevastovať hrad tým, že dal rozobrať strechu a konštrukciu krovu použili na výstavbu cukrovaru v Jelenci. Od r.1840 hrad začal úplne pustnúť a nemal ho kto opraviť. V roku 1950 prešla zrúcanina do majetku štátu. Zhodou okolností tak uplynulo presne 700 rokov od založenia hradu, keď ho pôvodní majitelia opäť stratili. Štát hrad zveril pod správu Štátnych lesov, ktoré pochopiteľne pre svoje zameranie a obmedzené možnosti nemohli zabezpečiť záchranu hradnej zrúcaniny. Medzi jednu z mála snáh o vyčistenie hradného areálu od zelene patrila aktivita klubu EkoGýmeš. Jeho členovia v rokoch 1985-1987 začistili a sprístupnili niektoré časti zrúcaniny. Efektívnosť týchto prác ale bola len dočasná kvôli absencii ďalšej údržby. Dnes sa obnove venuje Občianske združenie Castrum Ghymes ktoré pôsobí na hrade Gýmeš od novembra 2011.

Turks under Gýmeš When the Turks first appeared under the castle, they could not conquer it for weeks. However, the situation of the defenders was worse from day to day. Their advice was reduced, supplies and forces dwindled. The last battle has come. While death was relentlessly mowing the walls of other castle soldiers, the Gýmeš castle lady begged the Mother of God for help in the chapel. Suddenly a terrible storm broke out and the heavens began to rage. Lightning crossed the burning camp of the Turks, and a terrified enemy fled headlessly. Shovel dance There was a busy life in the castle all year round. It was most noisy here during hunting and feast festivities associated with a magnificent feast, which were held annually in the castle in honor of the patron saint of the chapel. The guests were allegedly welcomed with the so-called shovel dance. They used this custom on the Gýmeš from 1730. In front of the entrance gate, everyone who came to the castle for the first time got four blows with a wooden shovel, and the visitor then remembered his experience of the welcoming ceremony in a memorial book.

Turci pod Gýmešom Keď sa Turci objavili po prvýkrát pod hradom, celé týždne sa im ho nepodarilo dobyť. Avšak situácia obrancov bola zo dňa na deň horšia. Ich rady redli, zásob i síl ubúdalo. Nadišla posledná bitka. Zatiaľ čo smrť neúprosne kosila na hradbách ďalších hradných vojakov, gýmešská hradná pani v kaplnke úpenlivo prosila Matku božiu o pomoc. A čo sa nestalo. Znenazdajky sa rozpútala strašlivá búrka a nebesia začali priam besnieť. Nad horiacim táborom Turkov sa križovali blesky a zdesený nepriateľ bezhlavo utiekol. Gýmeš zachránil nebeský zázrak. Lopatový tanec Na hrade vládol po celý rok rušný život. Najhlučnejšie tu bývalo počas poľovačiek a hodových slávností spojených s veľkolepou hostinou, ktoré sa každoročne poriadali na hrade na počesť patróna kaplnky. Hostí údajne vítali tzv. lopatovým tancom. Tento zvyk uplatňovali na Gýmeši na ich obveselenie od roku 1730. Pred vstupnou bránou každého, kto prichádzal do hradu po prvýkrát, poudierali štyrmi údermi drevenou lopatou po zadku a návštevník potom zvečnil svoj zážitok z uvítacieho ceremoniálu v pamätnej knihe.

The ruin is freely accessible

Zrúcanina je voľne prístupná