It is a two-storey block building on a rectangular floor plan with four corner bastions of circular ground plan. This type of mansion with a transverse walkway wedged between round corner bastions creates an intermediate type between the old castle manor houses and later rural mansions. Open arcades are built in front of the main facade on the ground floor and first floor, between the two corner towers. The main entrance is in the central axis of the main facade, leading to it a double staircase, located behind the arcades. The arcades on the first floor create an open corridor from which the building is accessed through a widespread door in the middle axis and into the eastern bastion by a early baroque stone portal.In the middle of the layout on the northern side of the building stands a staircase tower-shaped, which protrudes above the roof ledge about half the floor. On the south side above the entrance part of the building on the first floor is a covered terrace along the entire width of the facade between the bastions. The manor is covered with a mansard roof, the bastions have conical-shaped roofs, the roofing is shingled. The top floor of the staircase tower was accessible by a Baroque wooden staircase and a wooden, popularly understood parapet that opened into the attic. The room is illuminated on two sides by two windows with segmented arches. The baroque double-winged door led into the chapel.The vault is still today, albeit with poor visibility, covered with a Baroque mural of an illusive ornamental character. In the corner above the fireplace is today hardly legible inscription, recalling the names of probably Benicky, builders in the 17th century. In the space there is a late Renaissance fireplace, on the sides with pilasters, conceived flat folk ornaments.Since the property has been privately owned, no adjustments have been made to its rescue. As a result, the manor house is now in a desolate state and every day this state is getting worse.

Je to dvojposchodová bloková budova na obdĺžnikovom pôdoryse so štyrmi nárožnými baštami kruhového pôdorysu. Tento typ kaštieľa s priečelnou ochodzu vklinenou medzi okrúhle nárožné bašty vytvára prechodný typ medzi starými hradnými kaštieľmi a neskoršími vidieckymi kúriami. Pred hlavnou fasádou v prízemí a na prvom poschodí, medzi obidvoma nárožnými vežami sú postavené otvorené arkády. Hlavný vchod je v strednej ose hlavnej fasády, vedie k nemu dvojité schodište, umiestnené za arkádami. Arkády v poschodí vytvárajú otvorenú chodbu, z ktorej sa do budovy vstupuje rozšírenými dverami v strednej ose a do východnej bašty rannobarokovým kamenným portálom.V strede dispozície na severnej strane objektu vystupuje schodiskový priestor vežového tvaru, ktorý prečnieva nad strešnú rímsu asi o polovicu podlažia. Na južnej strane nad vstupnou časťou objektu na prvom poschodí sa nachádza krytá terasa po celej šírke fasády medzi baštami. Kaštieľ je zastrešený mansardovou strechou, bašty majú strechy kužeľovitého tvaru, krytina je šindľová. Najvyššie podlažie schodišťovej veže bolo prístupné barokovým dreveným schodišťom a dreveným, ľudovo chápaným parapetom, ktorý ústil do podkrovia. Miestnosť je z troch strán osvetľovaná vždy dvoma oknami so segmentovými záklenkami. Do kaplnky viedli barokové dvojkrídlové dvere.Klenba je ešte aj dnes, hoci so slabou viditeľnosťou, pokrytá barokovou nástennou maľbou iluzívneho ornamentálneho charakteru. V nároží nad krbom je dnes ťažko čitateľný nápis, spomínajúci mená zrejme Benickovcov, stavebníkov v 17. storočí. V priestore je umiestnený neskoro renesančný krb, po stranách s pilastrami, pojatými plochou ľudovou ornamentikou.Odkedy objekt prešiel do súkromného vlastníctva, nevykonávali sa na ňom žiadne úpravy smerujúce k jeho záchrane. V dôsledku toho je dnes kaštieľ v dezolátnom stave a každým dňom sa tento stav ešte viac zhoršuje.

Mentions of the history of the manor are relatively poor, according to many sources, the origin of the manor dates back to the second half of the 16th century. It is thus a typical example of a late renaissance fortification. The manor house was built on older foundations, it is assumed that it was a manor house or castle. Existing sources are generally linked to the property of the Benicks in the vicinity of Mičina, direct archival reports to the manor house in Dolná Mičina were not found. It is not known what the fate of the manor was before 1667. It is assumed that under the influence of events such as the invasion of the Turks on Dolná Mičina in 1590, at least until 1657, the manor house was uninhabited and run for a long time, which gave rise to a major reconstruction and modification shortly after that, in 1667. The renovation of the manor was financed by Tomáš Benický from Mičiná and his wife Katarína Merwaldová, who acquired this property from the Mičinský family. According to the customs of their time, they marked the reconstruction in the sign board as a new building from scratch. This late Renaissance adaptation meant the reconstruction of the older ruined fortress into a comfortable feudal seat with representative rooms. On the outside, the manor house still remained a fortress with a stone barred portal and drawbridge, key shooting ranges and small windows on the lower floors. In the second third of the 18th century, another reconstruction took place, which was caused by a large fire. The Baroque restoration manifested itself in the interiors, especially in the details, by inserting a door with Rococo ironwork, modifying the main staircase and setting up a chapel, accessible by a folk staircase. During this modification, the gable attic, an important fortress architectural element, was bricked up and replaced by a shingled mansard roof and vicars. The alterations in the 19th and 20th centuries did not, in principle, affect the character of the building and meant only routine maintenance or modernization of the premises by opening an Art Nouveau opening from the central room of the first floor to the arcade and inserting tiled stoves. Rather, the modifications concerned the surroundings of the manor house, where a landscape park was created with an access chestnut alley, cut down during the change of owners in 1945 and stairs that created a park composition respecting the natural terrain within the hill around the manor house. The manor house was inhabited until the crossing, but it was severely damaged by the war. Since the end of World War II, the manor house has been used by the JRD in Dolná Mičina as a warehouse for grain and potatoes. This method of use with regard to the artistic-historical and architectural value of the building was maximally inappropriate and drastic. During the use of the building, the user did not perform any maintenance or repairs, as a result of which the manor remained in poor construction and technical condition. In 1958, the manor house passed partly into private ownership and partly into the administration of MND. However, even these did not provide the most necessary modification of the building. The only positive manifestation of his rescue was the repair of the roof carried out in 1963. The proposal for a monument modification submitted in 1969 remained without implementation. In 1991, the manor house was transferred to new owners on the basis of inheritance. Since the building passed into this ownership, no modifications were made to it to save it. As a result, the manor is in a desolate state today, and this condition is deteriorating even more every day.

Zmienky o histórii kaštieľa sú pomerne chudobné, podľa mnohých zdrojov sa vznik kaštieľa datuje do druhej polovice 16. storočia. Je teda typickým príkladom neskoro renesančnej fortifikačnej stavby. Kaštieľ bol postavený na starších základoch, predpokladá sa, že sa jednalo o panské sídlo alebo hrádok. Existujúce zdroje sa viažu vo všeobecnosti na majetky Benickovcov v okolí Mičinej, priame archívne správy ku kaštieľu v Dolnej Mičinej sa nenašli. Aký bol osud kaštieľa pred rokom 1667 nie je známe. Predpokladá sa, že pod vplyvom udalostí ako napr. vpád Turkov na Dolnú Mičinú v r.1590, prinajmenšom do roku 1657, bol kaštieľ dlhšiu dobu neobývaný a spustnutý, čo dalo základ k veľkej prestavbe a úprave krátko na to, v roku 1667. Obnovu kaštieľa financoval Tomáš Benický z Mičinej so svojou manželkou Katarínou Merwaldovou, ktorí získali tento majetok po rodine Mičinských. Podľa zvyklostí svojej doby označili v nápisovej tabuli prestavbu za novostavbu od základov. Táto neskororenesančná úprava znamenala prestavbu staršej zničenej pevnosti na pohodlné feudálne sídlo s reprezentačnými miestnosťami. Navonok kaštieľ ostával ešte stále pevnosťou s kamenným bosovaným portálom a padacím mostom, kľúčovými strieľňami a malými oknami v nižších podlažiach. V 2. tretine 18. storočia došlo k ďalšej prestavbe, ktorú podnietil veľký požiar. Baroková obnova sa v interiéroch prejavila najmä v detailoch vložením dverí s rokokovým kovaním, úpravou hlavného schodišťa a zriadením kaplnky, prístupnej ľudovo stvárnením dreveným schodišťom. Pri tejto úprave bola zamurovaná štítková atika, dôležitý pevnostenský architektonický prvok a nahradená šindľovou mansardovou strechou a vikiermi. Úpravy v 19. a 20. storočí sa v zásade nedotkli charakteru objektu a znamenali len bežnú údržbu, prípadne zmodernizovanie priestorov otvorením secesného otvoru z ústrednej miestnosti prvého poschodia na arkádu a vložením kachľových pecí. Úpravy sa týkali skôr okolia kaštieľa, kde bol vytvorený krajinný park s prístupovou gaštanovou alejou, vyrúbanou pri zmene majiteľov v roku 1945 a schodíkmi, ktoré vytvárali kompozíciu parku rešpektujúcu prírodný terén v okruhu kopca okolo kaštieľa. Kaštieľ bol do prechodu frontu bývaný, ale vojnové udalosti ho značne poškodili. Od konca 2. svetovej vojny kaštieľ užívalo JRD v Dolnej Mičinej ako sklady obilia a zemiakov. Tento spôsob využitia s ohľadom na umelecko-historickú a architektonickú hodnotu objektu bol maximálne nevhodný a drastický. Počas používania objektu neprevádzal užívateľ žiadnu údržbu ani opravy, v dôsledku čoho zostal kaštieľ v zlom stavebno-technickom stave. V roku 1958 prešiel kaštieľ z časti do súkromného vlastníctva a z časti do správy MND. Ani títo však nezabezpečovali najnutnejšiu úpravu objektu. Jediným pozitívnym prejavom jeho záchrany bola oprava strechy prevedená v roku 1963. Návrh na pamiatkovú úpravu predložený v roku 1969 zostal bez realizácie. V roku 1991 kaštieľ prešiel na základe dedičstva na nových majiteľov. Odkedy objekt prešiel do tohto vlastníctva, nevykonávali sa na ňom žiadne úpravy smerujúce k jeho záchrane. V dôsledku toho je dnes kaštieľ v dezolátnom stave a každým dňom sa tento stav ešte viac zhoršuje.

There are no myths available.

K tomuto objektu nie sú dostupné žiadne povesti

The mansion is in private hands on private land, but it is possible to get there at your own risk

Kaštieľ je v súkromných rukách na súkromnom pozemku, no je možné sa doň dostať na vlastné riziko