The castle - or rather small fortress, was built as a massive prismatic tower, initially with a pair of round cannon bastions on opposite corners, later supplemented by the same bastions on the raised edges of the building. Originally, this building was accessible on the level of the floor by a tilting ramp and it was preserved in an almost intact form. The ground floor has a larger space vaulted by a cross vault carried by the central pillars. Other floors, except the vaulted rooms in the bastions, have straight wooden ceilings. The strong character of the building is enhanced by the massive semicircular entrance located on the first floor. The fort was later rebuilt, so today it has four floors with gunfire and cannon openings.To this day, the Nový zámok forms one of the distinctive landmarks of Banská Štiavnica. Since 1971 it houses an exhibition of the Slovak Mining Museum, which documents the period of anti-Turkish fighting in Slovakia. The castle is reconstructed and opened to the public. From its upper floor is a nice view of Banska Stiavnica. The expositions show a map of our territory during the Turkish occupation, images from the Turkish wars and on three floors are still weapons used in those times.

Pevnôstku vybudovali ako masívnu hranolovú vežu, spočiatku s dvojicou okrúhlych delových bášt na protiľahlých nárožiach, neskôr doplnenú o rovnaké bašty aj na zvýšených hranách budovy. Pôvodne bol tento objekt prístupný vo výške poschodia vyklápacou rampou a zachoval sa takmer v intaktnej podobe. Prízemie má väčší priestor zaklenutý krížovou klenbou nesenou stredovými piliermi. Ostatné podlažia, okrem zaklenutých miestnostiach v baštách, majú rovné drevené stropy. Pevnostný charakter stavby umocňuje aj masívny polkruhový vstup umiestnený na 1. poschodí. Pevnosť bola neskôr prestavaná, takže dnes má štyri poschodia so strieľňami a delovými otvormi.Nový zámok dodnes tvorí jednu z výrazných dominánt Banskej Štiavnice. Od r.1971 v ňom sídli expozícia Slovenského banského múzea, ktorá dokumentuje obdobie protitureckých bojov na Slovensku. Zámok je zrekonštruovaný a sprístupnený verejnosti. Z jeho horného podlažia je pekný výhľad na Banskú Štiavnicu. Expozície zobrazujú mapu nášho územia počas tureckého obsadenia, obrazový materiál z tureckých vojen a na troch podlažiach sú ešte zbrane používané v tých časoch.

The new castle was built between 1564 and 1571 on a hill near the Piarg Gate. The fortress, or watchtower, was named the New Castle, unlike the Old Castle, which they created from the original medieval parish church. The name Virgin (or also Girl's) castle is related to the name of the late Gothic church of Our Lady of the Snows and the Frauenberg hill on which the castle is built. The building served as a defensive bastion due to its advantageous strategic location and was also part of the signaling system of the Union of Central Slovak Mining Towns. At the same time, it was to prevent the Turks from entering the city with numerous shooting ranges. Back in 1848, there were about 21 works on the terrace around the chateau. The Turks did not seriously endanger the well-fortified Banská Štiavnica. After the end of the Turkish wars, they stored gunpowder for mining purposes in Nový zámek. Later, a fire patrol was based here. Since 1971, the exposition of the Slovak Mining Museum has been located here, documenting the period of anti-Turkish fighting in Slovakia. Despite the fact that this building bears the name of the castle, in history it had only the function of a watchtower, the nobility never lived there and was home only to soldiers who protected Štiavnica from the invasions of the Turks.

Nový zámok bol postavený v rokoch 1564 až 1571 na kopci neďaleko Piargskej brány. Pevnôstka, alebo strážna veža dostala názov Nový zámok na rozdiel od Starého zámku, ktorý vytvorili z pôvodného stredovekého farského kostola. Názov Panenský (alebo aj Dievčenský) zámok súvisí s pomenovaním neskorogotického kostola Panny Márie Snežnej a kopca Frauenberg, na ktorom je zámok postavený. Objekt plnil funkciu obrannej bašty vzhľadom na výhodnú strategickú polohu a zároveň bol súčasťou signalizačnej sústavy Jednoty stredoslovenských banských miest. Početnými strieľňami mala súčasne zabrániť vpádu Turkov do mesta. Ešte v r.1848 sa na terase okolo zámku nachádzalo okolo 21 diel. Turci dobre opevnenú Banskú Štiavnicu vážnejšie neohrozili. Po skončení tureckých vojen v Novom zámku skladovali pušný prach na banské účely. Neskôr tu sídlila protipožiarna hliadka. Od r.1971 tu sídli expozícia Slovenského banského múzea, ktorá dokumentuje obdobie protitureckých bojov na Slovensku. Napriek tomu, že tento objekt nesie pomenovanie zámok, v histórii mal len funkciu strážnej veže, šľachta tam nikdy nebývala a bol domovom len pre vojakov, ktorí chránili Štiavnicu pred nájazdmi Turkov.

Barbora's message Barbora Rösslová became an orphan. She inherited wealth from her father, a respected miner from Banská Štiavnica, and thus enjoyed her life carefree. The townspeople shook their heads at it, but she just laughed at the reprimand and did her own thing. It was not until Barbora did it when a gallows was built on the hill opposite the Rösslov house. She had the hangman in front of her eyes for days. To get rid of that view, she had a castle built at her own expense on the site of the execution site and continued to live an unrestrained life. But even Barbora's legacy was not inexhaustible. As her wealth waned, so did her friends. In the end, she was left alone in the world with a dog. As she buried it too, strange things began to happen. The corpse disappeared in the abyss, where they later buried the beggar Barbora. If it weren't for the Girl's Castle, around which a black dog with bloody eyes and blackened teeth is said to be running on dark nights, it would be completely forgotten.

Barborin odkaz Barbora Rösslová osirela. Po otcovi, váženom banskoštiavnickom ťažiarovi, zdedila bohatstvo a tak si bezstarostne užívala život. Mešťania nad tým krútili hlavami, ale ona sa z napomenutí len smiala a robila si po svojom. Barboru zháčilo, až keď jej naprotiveň na vŕšku oproti Rösslovskému domu postavili šibenicu. Celé dni mala pred očami obesenca ako výčitku. Aby sa toho pohľadu zbavila, dala na mieste popraviska na vlastné trovy vybudovať zámok a ďalej žila neviazaným životom. Ani Barborino dedičstvo však nebolo nevyčerpateľné. Ako jej z bohatstva ubúdalo, tak ju opúšťali priatelia. Napokon zostala na svete sama so psom. Keď aj toho zahrabala pod zem, začali sa diať čudné veci. Zdochlina zmizla v priepadlisku, do ktorého neskôr pochovali aj žobráčku Barboru. Nebyť Dievčenského zámku, okolo ktorého vraj za tmavých nocí beháva čierne psisko s krvavými očami a vycerenými zubami, úplne by sa na ňu zabudlo.

Opening hours and admission

Otváracia doba a vstupné