The foundations of the castle were discovered archaeologically and, unlike other castles, it only existed for more than two hundred years. Proper and systematic archaeological research of the castle took place in the years 1976-1983 under the leadership of Václav Hanuliak. According to the results of this research, the castle was divided into three parts - the upper castle, the lower castle and the fort. The upper and lower parts of the castle were discovered, but the fortification with its economic background could not be archaeologically documented. Apart from the blacksmith's workshop, no farm building was found on the castle. The upper castle stood on a triangular floor plan and represents the oldest building part. It also included the castle gate and was enclosed by massive walls. The walls were protected from the west by a residential part, from the south by a tower and from the east by a moat around the entire perimeter. In the upper castle there was a tower and a cistern. South of the tower was the entrance to the castle, which was bricked up during the reconstruction in the 14th century, as in this period a second tower was built and a second gate with a falling grid. A residential palace was also built, which was cut into the rock.Walls were added to the eastern part of the older core of the castle, which replaced the original palisade, thus creating the lower castle, the only building of which was a blacksmith's workshop. At present, the foundations of the buildings have been preserved and the findings discovered during archaeological research are stored in the Liptov Museum in Ružomberok.

Základy hradu boli odkryté archeologicky a na rozdiel od iných hradov, existoval len vyše dvesto rokov. Riadny a systematický archeologický výskum hradu prebiehal v rokoch 1976-1983 pod vedením Václava Hanuliaka. Podľa výsledkov tohto výskumu bol hrad rozdelený na tri časti - horný hrad, dolný hrad a predhradie. Hornú a dolnú časť hradu sa podarilo odkryť, no predhradie s hospodárskym zázemím sa nepodarilo archeologicky doložiť. Na hrade sa totiž okrem kováčskej dielne nenašla žiadna hospodárska budova. Horný hrad stál na trojuholníkovom pôdoryse a predstavoval najstaršiu stavebnú časť. Jeho súčasťou bolo aj hradné bralo a uzatvárali ho mohutné hradby. Hradby boli zo západnej strany chránené obytnou časťou, z južnej strany vežou a z východu priekopou po celom obvode. V hornom hrade sa nachádzala veža a cisterna. Južne od veže sa nachádzal vchod do hradu, ktorý bol v 14.storočí pri prestavbe zamurovaný, keďže v tomto období vznikla druhá veža a pri nej druhá brána s padacou mrežou. Bol postavený aj obytný palác, ktorý bol vysekaný do skaly.K východnej časti staršieho jadra hradu boli pristavané hradby, ktorými nahradili pôvodnú palisádu a vznikol tak dolný hrad, ktorého jedinou budovou bola kováčska dielňa. V súčasnosti sú základy budov zakonzervované a nálezy objavené pri archeologickom výskume, sú uložené v Liptovskom múzeu v Ružomberku.

On the site of the castle was originally a Hallstatt fortified settlement fortified by a high semicircular rampart. The first direct written mention of the castle is from 1262 in a document of the Hungarian king Bela IV. Due to the findings, the beginnings of the castle can be dated to the middle of the 13th century. It was a royal castle and had the task of protecting the northern border. The first castle castle is also known from 1298. He was Miko, the son of Pavel, a descendant of the peasants Januš and Stojslav. Initially, the castle was also the seat of the administration of the Zvolen Grand Chamber. At the beginning of the 14th century, it was probably occupied by Matúš Čák. In the years 1313 to 1337 the castle belonged to Master Donč. Around 1340, after Donč's death, the old Zvolen capital fell into smaller counties, which had their castles as administrative centers. Liptov Castle became the county castle of Liptov, which has been mentioned since 1396 with the adjective Magnum castrum. The castle was acquired by Dončov's successor, the county of Liptov Tomáš Gönyi (Göni), son of Peter of Csókakő, who owned it from 1338 to 1351. Juraj Bebek of Plešivec, who owned it from 1352 to 1390, then received the castle from the king. his son Imrich Bebek. From 1391, the castle was owned by the Temeš County mayor Ladislav of Šarovce. In 1396, James, the son of Abraham, is mentioned as the captain of the castle. The end of the 14th and 15th centuries became a dramatic period for the castle, when in 1397 the castle was occupied by the troops of the Moravian Margrave Prokop and the Opole prince Vladislav, a supporter of the Czech King Wenceslas IV. In 1399, however, King Sigismund praised the merits of the nobles in regaining the castle and rewarded them with donations. In 1406, Mikuláš Gorjansky of Góra and his brother Ján acquired all the castles in Liptov. However, a year later, Sigismund took back the castles and gave the Gorjansk family property in Transdanubia as compensation. In 1412, Potha of Eulenberg is mentioned as the captain of the castle. From 1419, the castle passed into the ownership of Petr Brezovický of Brezovice. In the following years, several owners of the castle changed, such as Štefan, Ján z Wallenrode and Filip Pőckl de Kőpcsényi. In 1431 the castle was occupied by Hussite troops, which can be assumed on the basis of the king's donation in 1440 to Ladislav Rikolf of Šarišská Kamenice, where the condition was expressed that the new owner could repair the castle. However, Rikolf was accused of robbery in 1445, imprisoned, but in 1447 the king pardoned him with the fact that the castle, which was the center of his robbery, was demolished. A document from 1453 mentions the desolate place of the Great Castle. A year later, Ján Hunyady donated property in Liptov to the Pongrácz family. In addition to Likava and Liptovský Hrádok, also Liptovský hrad with the condition of its repair. However, soon, in 1457, King Matej Korvín took away the castles and donated all three Liptov castles to Peter Komorovský. A year later, the castles fell to Sebastián Rozgoň. However, he did not use them for long either, as already in 1459 the monarch again donated the castles of Liptov to Komorovsky. However, Pongrácz protested against this in front of the Buda Chapter. The takeover of the castle did not take place in a peaceful way, so in that year Peter conquered the castle, while part of the castle burned down. In 1462, Matej Korvín ordered Štefan Zápoľský to forcibly regain the castles, which he apparently failed to do. In 1464, the mentioned castles were conquered by the troops of Counts Juraj and Ladislav Bazíniov for the king. Liptovský Hrad was immediately taken over by Ladislav Rikolf's son, Sigismund Rikolf. However, Sigismund was forced to flee from the Comorian army, which regained control of the castle. However, Komorovský joined the resistance, which sympathized with the Polish kings, and Matej Korvín in 1474, after the conclusion of the Spišsko-Novove peace with the Polish king Vladislav II. He took the property of Jágelov Komorovsky by force and demolished the buildings and walls of Liptov Castle to the very foundations. For more than five hundred years, the foundations of the castle were overgrown with dense forest, only the terrain and the rest of the only wall marked the place where the castle stood. It was not until archaeological research in 1976-1983 that the foundations of the buildings were uncovered and preserved.

Na mieste hradu sa pôvodne nachádzalo halštatské hradisko opevnené vysokým polkruhovým valom. Prvá priama písomná zmienka o hrade je z roku 1262 v listine uhorského kráľa Bela IV., ktorou kráľ udelil kamenárovi Hongovi a Izumbarovi, mechanikovi vojenských zariadení tri poplužia zeme pod vybudovaným hradom za výstavbu a udržiavanie hradu v dobrom stave. Vzhľadom na nálezy možno začiatky stavby hradu datovať do polovice 13. storočia. Bol kráľovským hradom a mal za úlohu chrániť severné pohraničie. Z roku 1298 je známy aj prvý kastelán hradu. Bol ním Miko, syn Pavla, potomok zemanov Januša a Stojslava. Spočiatku bol hrad aj sídlom správy zvolenského veľkokomitátu. Na začiatku 14.storočia ho pravdepodobne obsadil Matúš Čák. V rokoch 1313 až 1337 hrad patril magistrovi Dončovi. Okolo r.1340, po Dončovej smrti, sa stará Zvolenská stolica rozpadla na menšie župy, ktoré mali svoje hrady ako administratívne centrá. Župným hradom Liptova sa stal Liptovský hrad, ktorý sa od roku 1396 uvádza aj s prívlastkom Veľký (Magnum castrum). Hrad získal Dončov nástupca, liptovský župan Tomáš Gönyii (Göni), syn Petra z Csókakő, ktorý ho vlastnil v rokoch 1338 až 1351. Od kráľa potom dostal hrad Juraj Bebek z Plešivca, ktorý ho mal v držbe v rokoch 1352 až 1390, a potom jeho syn Imrich Bebek. Od roku 1391 bol držiteľom hradu temešský župan Ladislav zo Šaroviec. V roku 1396 sa ako kapitán hradu spomína Jakub, syn Abraháma. Dramatickým obdobím pre hrad sa stal koniec 14. a 15.storočia, keď v roku 1397 obsadili hrad vojská moravského markgrófa Prokopa a opolského kniežaťa Vladislava, prívržencov českého kráľa Václava IV. V roku 1399 však už kráľ Žigmund vyzdvihoval zásluhy šľachticov pri znovuzískaní hradu a odmenil ich donáciami. Mikuláš Gorjansky z Góry a jeho brat Ján tak získali v roku 1406 všetky hrady v Liptove. Žigmund si však o rok neskôr vzal hrady späť a Gorjanskovcom dal ako náhradu majetky v Zadunajsku. V roku 1412 sa ako kapitán hradu spomína Potha z Eulenbergu. Od roku 1419 prešiel hrad do vlastníctva Petra Brezovického z Brezovice. V nasledujúcich rokoch sa vystriedalo niekoľko držiteľov hradu ako napr. Štefan, Ján z Wallenrode a Filip Pőckl de Kőpcsényi. V roku 1431 hrad obsadili husitské vojská, čo možno predpokladať na základe donácie kráľa v roku 1440 Ladislavovi Rikolfovi zo Šarišskej Kamenice, kde bola vyslovená podmienka, že nový majiteľ dá hrad opraviť. Rikolfa však v roku 1445 obvinili z lúpeží, uväznili, no v roku 1447 ho kráľ omilostil s tým, že hrad, ktorý bol centrom jeho lúpežných výprav, zbúra. Listina z r.1453 spomína pusté miesto Veľkého hradu. O rok neskôr Ján Hunyady daroval Pongráczovcom majetky v Liptove. Okrem Likavy a Liptovského Hrádku aj Liptovský hrad s podmienkou jeho opravy. Avšak čoskoro, v roku 1457, mu kráľ Matej Korvín hrady odňal a daroval všetky tri liptovské hrady Petrovi Komorovskému. O rok na to hrady pripadli Sebastiánovi Rozgoňovi. Ani on ich však neužíval dlho, keďže už v roku 1459 liptovské hrady daroval panovník opäť Komorovskému. Proti tomu však protestoval Pongrácz pred Budínskou kapitulou. Prevzatie hradu sa neudialo mierovou cestou a tak v tom roku Peter Komorovský hrad dobyl, pričom časť hradu vyhorela. V roku 1462 Matej Korvín prikázal Štefanovi Zápoľskému, aby hrady násilím získal späť, čo sa mu zrejme nepodarilo. V roku 1464 spomínané hrady dobyli vojská grófov Juraja a Ladislava Bazíniovcov pre kráľa. Liptovský hrad vzápätí prevzal syn Ladislava Rikolfa, Žigmund Rikolf. Žigmund bol však nútení utiecť pred Komorovského vojskom, ktoré hrad opäť ovládlo. Komorovský sa však pridal k odboju sympatizujúcemu s poľskými kráľmi a Matej Korvín v roku 1474 po uzavretí spišskonovoveského mieru s poľským kráľom Vladislavom II. Jágelovským Komorovskému majetky silou odňal a budovy i hradby Liptovského hradu dal zdemolovať až po základy. Vyše pätsto rokov zarastali základy hradu hustým lesným porastom, iba terénny reliéf a zvyšok jediného múru označovali miesto, kde hrad stál. Až archeologický výskum v rokoch 1976-1983 odkryl základy budov a tie boli zakonzervované.

The rumour says The ruler, who had an only daughter, ruled in Liptov Castle. The girl is light-hearted, shameful, self-righteous. When her father scolded her, it was as if he were throwing peas at the wall. She just laughed. Eventually, she escaped into the world with a windbreak. The king was in despair. His life bored him, his reign took off. Impoverished, with a goose-tail quill, he wrote an order on the lambskin to divide his kingdom into areas of Liptov villages. It was the glory, the summoning, the joyous shooting from the cannons, until the Sielnica came with a beard, that a shot from the castle caused them damage in the village. The king fought, twisted, argued, but eventually had to compensate them. Because he was already handing out almost everything, he gave them the last thing he had. Hradný vrch has since belonged to Liptovská Sielnica, which has an area beyond Bukovina and Prosiek.

Povráva sa Na Liptovskom hrade vládol vladár, ktorý mal jedinú dcéru. Dievku ľahkovážnu, pochabú, samopašnú. Keď ju otec napomínal, akoby hrach na stenu hádzal. Iba sa smiala. Napokon s akýmsi vetroplachom ušla do sveta. Kráľovi bolo do zúfania. Život ho omrzel, panovanie sa mu zunovalo. Umorený, brkom z husieho chvosta napísal na jahňaciu kožu príkaz, aby jeho kráľovstvo rozparcelovali na chotáre liptovských obcí. Bolo že to slávy, prevolávania, radostného strieľania z kanónov, kým neprišli Sielničania s ponosou, že im strela z hradu narobila v obci škodu. Kráľ sa pýril, vykrúcal, vyhováral, ale napokon ich musel odškodniť. Pretože takmer všetko už porozdával, dal im posledné, čo mal. Hradný vrch odvtedy patrí Liptovskej Sielnici, ktorá má chotár vzdialený až za Bukovinou a za Prosiekom.

The castle ruins are freely accessible

Zrúcaniny hradu sú voľne prístupné