The castle was once surrounded by stone walls and had an approximately elliptical floor plan. The remains of these walls are partially visible even today. From the northern side of the castle, there is a massive neck ditch and from the west and south an outer rampart. Natural protection from the east was provided by a moat leading into a steep slope with rocky slopes.Only minimal above-ground remains of the perimeter walls of the castle have been preserved, but nothing has been preserved from the internal buildings. According to J. Nešpor, it is assumed that the castle had an eccentrically situated tower, which rested on a small rocky ridge above the eastern slope. A smaller plateau in the north behind the moat could serve as a farm buildings place.

Hrádok bol kedysi obklopený kamennými hradbami a mal približne elipsovitý pôdorys. Pozostatky týchto hradieb sú čiastočne viditeľné i v súčasnosti. Zo severnej strany hrádok obopína mohutná šijová priekopa a zo západu a juhu vonkajší val. Prirodzenú ochranu z východu poskytovala zas priekopa ústiaca do strmého svahu so skalnými zrázmi.Z hrádku sa zachovali len minimálne nadzemné zvyšky obvodových hradieb, no z vnútornej zástavby sa nezachovalo nič. Podľa J. Nešpora sa predpokladá, že hrádok mal excentricky situovanú vežu, ktorá sa nad východnou strminou opierala o malú skalnú vyvýšeninu. Menšia plošina na severe za priekopou mohla slúžiť ako hospodárske predhradie.

No written records have been preserved about the castle near Dlžín. Apparently it was a guard castle, which guarded the road to Bojnice. It was probably built on the site of an older Greater Moravian fortification, the remnant of which may be a rampart. Based on surveys and finds, historians date life on the castle to the 12th to 13th centuries, while the upper limit could be the 13th century, when all important legal requirements were already recorded in writing in Hungary. Sometime during this time, the castle ceased to function and started. Already in 1210, according to documents, Blažej z Diviak (Blasii de Diweg), an ancestor of the Diviack family, lived in the Rudnian basin. His grandchildren Akur and Folkmar became important landowners separated by the river Nitrica. The lands on the right bank belonged to the Akura branch and the lands on the left bank (including Dlžín) belonged to the Folkmar branch. After the division of property, the old family castle above Dlžín probably became the seat of power of Folkmar's heirs in this area. In 1275 the property was again divided, this time the property was shared by Folkmar's sons Kozma and Bán. However, the church in Kostolná Ves and the castle continued to serve both brothers. In 1295, the property of the Diviack family came to the immediate vicinity of Matúš Čák, who acquired the Uhrovec castle with the entire estate. At the end of 1298, Bán's sons Barlev and Jaroslav, as well as Štefan, the son of Štefan from Akur's branch of the family, got into a heated dispute at Trenčín Castle. Stefan accused his cousins of infidelity to the lord. Matúš Čák ordered the crumbs to be decided by a duel in his yard, but Barlev and Jaroslav did not agree and left the castle. However, they did not avoid Matthew's anger, as evidenced by the complaint of both brothers. Matúš Čák expelled them from the property and eventually destroyed the unnamed castle. In all probability, it was the castle above Dlžín. However, some historians believe that this castle was Vyšehrad on the border of Upper Nitra and Turc, but the document of the Nitra Chapter from 1302, which concerns the complaint of Barlev and Jaroslav against Matúš Čák, explicitly mentions a stone castle (castrum ipsorum lapideum). However, it is known from archaeological research that Vyšehrad was the so-called a timber-framed castle, while there were obviously stone structures on the castle near Dlžín. In 1332, the heirs of Kozma and the descendants of his nephews Barlev and Jaroslav redistributed the property. When describing the area of the village of Dolná Banka (today's part of the village of Banka), the road coming from below the castle (via, quae veniet de sub castro) is mentioned west of Šútovce. This passage without naming the castle is usually interpreted as a path coming from Bojnice. But in 1332, the village of Šútovce lay between the border landmark and Bojnice. From it, the castle at Dlžín is only 1.5 km as the crow flies to the northwest. This may mean that the wording of the path coming from below the castle must be understood in relation to this location. The castle, the only one in the area, was the property of the Diviack family and therefore it was not necessary to name it further. If we admit that the victim of Matúš Čák's criminal expedition against the stone castle of Barlev and Jaroslav at the end of the 13th century was the same castle, the data from 1332 can only be a living memory of the vanishing fortification. However, these are all hypotheses that could be confirmed or refuted by more extensive archaeological research.

O hrádku pri Dlžíne sa nezachovali žiadne písomné záznamy. Zrejme se jednalo o strážny hrádok, ktorý strážil cestu do Bojníc. Pravdepodobne vznikol na mieste staršieho poveľkomoravského opevnenia, ktorého pozostatkom môže byť val. Historici na základe prieskumov a nálezov datujú život na hrádku do 12. až 13. storočia, pričom hornou hranicou by mohlo byť 13. storočie, keď sa už v Uhorsku všetky dôležité právne náležitosti zaznamenávali písomne. Niekedy v tomto období hrádok prestal plniť svoju funkciu a spustol. Už v roku 1210 podľa dokumentov žil v Rudnianskej kotline Blažej z Diviak (Blasii de Diweg), predok rodu Diviackovcov. Jeho vnuci Akur a Folkmar sa stali významnými vlastníkmi pozemkov, ktoré oddeľovala riečka Nitrica. Pozemky na pravom brehu pripadli Akurovej vetve a pozemky na ľavom brehu (vrátane Dlžína) patrili Folkmarovej vetve. Po rozdelení majetkov sa mocenským sídlom Folkmarových dedičov na tomto území zrejme stal starý rodový hrádok nad Dlžínom. V roku 1275 došlo opäť k deľbe majetkov, tentoraz si majetky podelili Folkmarovi synovia Kozma a Bán. Kostol v Kostolnej Vsi a hrádok však naďalej slúžili obom bratom. V roku 1295 sa majetky Diviackovcov dostali do bezprostredného susedstva Matúša Čáka, ktorý získal hrad Uhrovec s celým panstvom. Bánovi synovia Barlev a Jaroslav, ale i Štefan, syn Štefana z Akurovej vetvy rodu sa koncom roku 1298 dostali na Trenčianskom hrade do ostrého sporu. Štefan obvinil svojich bratrancov z nevery voči pánovi. Matúš Čák nariadil, aby škriepku rozhodli súbojom na jeho dvore, no Barlev s Jaroslavom s tým nesúhlasili a z hradu ušli. Matúšovmu hnevu sa však nevyhli, o čom svedčí aj sťažnosť oboch bratov. Matúš Čák ich vyhnal z majetkov a nakoniec spustošil bližšie nepomenovaný hrad. S veľkou pravdepodobnosťou sa jednalo práve o hrádok nad Dlžínom. Niektorí historici sa ale domnievajú, že týmto hradom bol Vyšehrad na hranici hornej Nitry a Turca, avšak v listine Nitrianskej kapituly z roku 1302, ktorá sa týka sťažnosti Barleva a Jaroslava na Matúša Čáka, sa vyslovene hovorí o kamennom hrade (castrum ipsorum lapideum). Z archeologického výskumu je však známe, že Vyšehrad bol tzv. drevozemným hradom, pričom na hrádku pri Dlžíne kamenné konštrukcie očividne existovali. V roku 1332 si dedičia Kozmu a potomkovia jeho synovcov Barleva a Jaroslava majetok rozdelili nanovo. Pri opise chotára dediny Dolná Banka (dnešná súčasť dediny Banka) sa vtedy západne od Šútoviec spomína cesta prichádzajúca spod hradu (via, quae veniet de sub castro). Táto pasáž bez pomenovania hradu sa obvykle interpretuje ako cesta prichádzajúca od Bojníc. Lenže v roku 1332 už medzi hraničným medzníkom a Bojnicami ležala dedina Šútovce. Od nej je hrádok pri Dlžíne vzdialený vzdušnou čiarou len 1,5 km smerom na severozápad. To možno znamená, že formuláciu cesta prichádzajúca spod hradu, treba chápať vo vzťahu k tejto lokalite. Hrádok, jediný v okolí, bol majetkom Diviackovcov a preto ho nebolo potrebné bližšie pomenovávať. Ak pripustíme, že obeťou trestnej výpravy Matúša Čáka proti kamennému hradu Barleva a Jaroslava na konci 13. storočia bol ten istý hrádok, údaj z roku 1332 môže byť už len živou spomienkou na zanikajúcu fortifikáciu. Všetko sú to však hypotézy, ktoré by mohol potvrdiť či vyvrátiť rozsiahlejší archeologický výskum.

There are no myths available.

K tomuto objektu nie sú dostupné žiadne povesti

The location is freely accessible

Lokalita je voľne prístupná