Traces of the medieval castle are probably located under the ruins of the manor house, although the original castle is hardly identifiable without exploring the site. The manor house, built on these foundations, had a rectangular ground plan. On the south side there were two towers and an entrance terrace with a staircase. There were even smaller rooms on the sides of the towers, in the interior of one of them is a Baroque niche. Given the size of the object, it is quite likely that the object did not have a courtyard.Masonry is combined with bricks, in some cases pure brick. It can be a late renaissance disposition of the building with baroque interiors, but also a baroque building.

Stopy po stredovekom hrade sa nachádzajú pravdepodobne pod ruinami kaštieľa, hoci je pôvodný hrad bez výskumu lokality ťažko identifikovateľný. Kaštieľ, postavený na týchto základoch mal obdĺžnikový pôdorys. Na južnej strane sa nachádzali dve veže a vstupná terasa so schodišťom. Po stranách nadväzovali na veže ešte menšie miestnosti, v interiéri jednej z nich je zachovaný barokový výklenok. Vzhľadom na rozmery objektu je dosť pravdepodobné, že objekt nemal nádvorie.Murivo je kombinované s tehlami, miestami čisto tehlové. Môže ísť o neskororenesančnú dispozíciu objektu s barokovo upravovanými interiérmi, ale aj o barokový objekt.

According to some sources, during the uprising in 1317, Braničev Castle above the village was destroyed and at the beginning of the 14th century, Bačkov Castle was built nearby, right in the village. Miko (Mičko, Mička, Mika) from the Ákos family is often mentioned as its founder. However, it is more probable that Braničev Castle was not completely destroyed, or it was restored in the same place and used by other owners. They moved to Bačkov only later. Namely, many sources refer to Braničev Castle after the suppression of the uprising as Bačkov, and the castles do not make any distinction at all. Sources agree, however, that after 1355 Braničev Castle began to fall into disrepair and its owners moved definitively to Bačkov. Miko was politically oriented towards the king Karol Róbert, from whom he acquired numerous assets. Later he was a court judge of Queen Elizabeth and from 1325 a Slavonian bán. According to this function, his family was named Mičkbán. The fate of Bačkov Castle is little known between the 14th and 16th centuries. Since 1598, Mikuláš Bocskay, František Rákóczi, Štefan Kecer and Peter Sokol have been mentioned as owners. In 1647 the castle belonged to Juraj Rákóczi I. In 1663 the owners of the castle were Mikuláš's son Štefan Bocskay and Juraj Soos. Around 1676, much of the castle was demolished (some sources cite 1688). The later owner of the Bačkov estate, Michal Fischer, had a manor house built on the site of the demolished castle around 1750. In the 18th century, the owners of Bačkov were Semer, Mariáš, Pukyovci, Kolnáš and Forgách families. Before World War I., the manor belonged to the Wersebe family. In 1944, during World War II., the mansion was completely destroyed.

Podľa niektorých zdrojov bol počas vzbury v roku 1317 zničený Braničevský hrad nad obcou a začiatkom 14. storočia bol neďaleko, priamo v dedine postavený hrad Bačkov. Za jeho zakladateľa sa často uvádza bán Miko (Mičko, Mička, Mika) z rodu Ákosovcov. Pravdepodobnejšie však je, že Braničevský hrad úplne zničený nebol, prípadne bol na tom istom mieste obnovený a užívali ho ďalší vlastníci. Do Bačkova sa presťahovali až neskôr. Totiž mnohé zdroje o Braničevskom hrade po potlačení vzbury hovoria ako o Bačkove a hrady teda vôbec nerozlišujú. Zdroje sa však zhodujú, že po roku 1355 Braničevský hrad začal pustnúť a jeho majitelia sa najneskôr potom definitívne presunuli na Bačkov. Bán Miko sa politicky orientoval na kráľa Karola Róberta, od ktorého získal početné majetky. Neskôr bol dvorským sudcom a taverníkom kráľovnej Alžbety a od roku 1325 slavonským bánom. Podľa tejto funkcie dostal jeho rod pomenovanie Mičkbán. Osudy hradu Bačkov sú medzi 14.-16.storočím málo známe. Od roku 1598 sa ako vlastníci spomínajú Mikuláš Bocskay, František Rákóczi, Štefan Kecer a Peter Sokol. V roku 1647 hrad patril Jurajovi Rákóczimu I. V roku 1663 boli majiteľmi hradu Mikulášov syn Štefan Bocskay a Juraj Soos. Okolo r.1676 bola veľká časť hradu zbúraná (niektoré zdroje uvádzajú rok 1688). Neskorší majiteľ bačkovského panstva Michal Fischer si na mieste zbúraného hradu dal okolo roku 1750 vystavať kaštieľ. V 18. storočí boli majiteľmi Bačkova Semerovci, Mariášovci, Pukyovci, Kolnášovci a Forgáchovci. Pred I.svetovou vojnou kaštieľ patril rodu Wersebe. V roku 1944 bol počas 2.sv. vojny kaštieľ úplne zničený.

There are no myths available.

K tomuto objektu nie sú dostupné žiadne povesti

The ruins are freely accessible

Zrúcanina je voľne prístupná