The main part of the preserved buildings is located in the upper castle, which is particularly interesting Renaissance arcade corridor dating from the turn of the 16th and 17 century. It served as a link between western Gothic palaces, defensive parts and a chapel. Today it serves as an exhibition room with an exhibition of defensive weapons and archaeological finds.At the end of the arcade corridor, the gothic chapel of St. Elizabeth, dating from the 1930s, is entered on the right. The chapel was built in two phases. Its origin was probably related to the reconstruction of Spiš Castle in the years 1430 - 1437. It was first flooded with a flat, probably coffered ceiling. The vaulting in the form of stone ribs, which simultaneously completed the construction of the chapel, was realized later, probably in the second half of the 15th century. As part of the restoration of the monument, the chapel was flooded and the vaulting system was partially reconstructed. In its interior are installed exhibits of sacred nature and the chapel also serves its original, spiritual purpose.The exhibition space also includes examples of period interiors - torture chamber, medieval kitchen, bedroom, bathroom and armory. These interiors are accessible to tourists.

Hlavná časť zachovaných budov sa nachádza na hornom hrade, kde zaujme predovšetkým renesančná arkádová chodba pochádzajúca z prelomu 16. a 17. storočia. Mala funkciu spojovacieho článku medzi západnými gotickými palácmi, obrannými časťami a kaplnkou. Dnes slúži ako expozičná miestnosť s výstavou obranných zbraní a archeologických nálezov.V závere arkádovej chodby sa vpravo vstupuje do gotickej kaplnky svätej Alžbety, pochádzajúcej z tridsiatych rokov 15. storočia. Kaplnka bola postavená v dvoch fázach. Jej vznik pravdepodobne súvisel so stavebnými úpravami Spišského hradu v rokoch 1430 – 1437. Zastropená bola najskôr plochým, pravdepodobne kazetovým stropom. Zaklenutie v podobe kamenných rebier, znamenajúce súčasne zavŕšenie stavebných prác na kaplnke, bolo realizované neskôr, pravdepodobne v druhej polovici 15. storočia. V rámci obnovy pamiatky bola kaplnka zastropená a čiastočne bol rekonštruovaný systém klenbových prípor. V jej interiéri sú inštalované exponáty sakrálnej povahy pričom kaplnka slúži i svojmu pôvodnému, duchovnému účelu.Súčasťou expozičných priestorov sú i ukážky dobových interiérov – mučiarne, stredovekej kuchyne, spálne, kúpeľne ako aj zbrojnice. Tieto všetky interiéry sú turistom prístupné.

Prelom 11. a 12. storočia sa niesol v znamení intenzívneho osídľovania spišského hradného kopca, čo sa odzrkadlilo v rozsiahlej stavebnej činnosti. Vybudovanie vrcholnostredovekého kamenného hradu spadá podľa dlhoročných výskumov do 12. storočia. Novému opevnenému sídlu dominovala nezvyčajne mohutná valcová obytná veža s hrúbkou múru na prízemí takmer 4m. Pravdepodobne sa k tejto stavbe viaže aj prvá nepriama zmienka o hrade z r.1209, hoci niektorí historici určujú prvú zmienku už z r.1190. Veža však bola krátko po svojom vzniku zničená pravdepodobne tektonickou poruchou. To vyvolalo potrebu obnovenia hradu radikálnou prestavbou. V rámci nej vyrástla nová murovaná hradba so smolnými nosmi a cimburím, ktorá meandrovito lemovala celý horný obvod strmých skál. Vzniknutý rozsiahly hradný areál sprístupňovala vežová brána s padacou mrežou. Na šiji brala v mohutnom opevnení postavili priestranný poschodový románsky palác, krátko nato vznikla aj hradná kaplnka situovaná v centrálnej polohe, ktorá slúžila županovi, ale pravdepodobne aj prepoštovi, ktorý sa usídlil na úpätí hradu vo vežovej stavbe v priestore dnešného románskeho predhradia. Spišský hrad bol jedným z mála hradov, ktoré odolali ničivému mongolskému vpádu v roku 1241, napriek tomu ešte zosilnili jeho opevnenie. Za mocenských bojov na začiatku 14.storočia bol hrad pri neúspešnom obliehaní Matúšom Čákom poškodený a následne v rámci obnovy zrekonštruovaný. V roku 1437 zomrel kráľ Žigmund Luxemburský a kráľovná Alžbeta Luxemburská povolala na ochranu záujmov svojho syna Ladislava bratrícke vojská Jána Jiskru z Brandýsa. Ten po ovládnutí okolitého územia sa zameral na dobytie hradu. Po prvom neúspešnom pokuse sa mu však po dohovore s vtedajším hradným kapitánom podarilo hrad ovládnuť. Hrad, ktorý sa stal Jiskrovým sídlom, zažil nový stavebný rozmach. Jeho výsledkom bol vznik nových stavieb na hrade a nového opevnenia predovšetkým dolného nádvoria. Prvou stavbou, datovanou do tohto obdobia a na toto miesto, bola kruhová pevnôstka (tzv. Jiskrova) s priemerom sedemnásť metrov. Jiskrovo vojsko neskôr vystriedali bratríci, po odchode ktorých opevnený tábor stratil význam. Za bojové zásluhy a vernosť panovníkovi daroval v roku 1465 Matej Korvín Spišský hrad do dedičnej držby aj s titulom dedičného grófa Zápoľskovcom. Spolu s hradom dostali i jedenásť slobodných spišských miest. Keď sa Zápoľskovci stali pánmi Spišského hradu, napriek viacerým hradným panstvám, sa stal ich základňou, čo zdôraznili i stavebnou premenou jeho areálu na šľachtické sídlo zodpovedajúce svojmu významu. Po obnove poškodených častí začali s jeho prestavbou. V prvej etape prác bolo ich hlavnou myšlienkou udržať románsky palác ako hlavný objekt. Nasledujúce dve prestavby aj úprava románskeho paláca, znamenali vznik nových budov a gotickej kaplnky so vstupmi od paláca, ktorú postavili na voľnom priestranstve na nádvorí. Spišský hrad, ktorý sa v prvej polovici 16. storočia stal predmetom vnútorných sporov, často menil majiteľov. Napokon pripadol natrvalo novému rodu – Thurzovcom. Počas ich panstva boli stavebné úpravy ovplyvňované novým výtvarným prejavom – renesanciou, ktorej prílevu napomáhal intenzívny obchodný styk Thurzovcov so zahraničím. Vo vlastníctve Thurzovcov však hrad nebol ani jedno storočie. Už v tridsiatych rokoch 17. storočia rod spišskou vetvou vymrel po meči. Hrad sa stal predmetom dedičských sporov. Kráľovským rozhodnutím sa napokon Spišský hrad dostal v roku 1639 do vlastníctva nových a posledných majiteľov – Csákyovcov, v ktorých majetku ostal až do roku 1945. Tí prístúpili k zásadnej prestavbe hradu. Prvým predstaviteľov rodového vlastnítva na hrade bol Štefan. Csákyovci poznamenali Spišský hrad značnými stavebnými zmenami, prebiehajúcimi od štyridsiatych rokov 17. storočia až do roku 1663. Nádvorie horného hradu bolo zcelené do spojených krídiel, pred ktoré predstavali arkády, pričom zmenili aj funkciu starších budov na hospodárske (v románskom paláci umiestnili zbrojnicu). Zmenili vstup a prispôsobili ho na delovú obranu. Nové, meniace sa spoločenské podmienky, mali podstatný význam na ďalší osud hradu. Obranné nároky sa znižovali a údržba hradu vyžadovala čoraz vyššie náklady. S pribúdajúcim časom sa hradné panstvo postupne odsťahovávalo do novovybudovaných kaštieľov pod hradom, Hodkoviec a neskôr aj Bijacoviec, a hrad začal neúprosne chátrať. Aj napriek čiastočnému spustnutiu hrad ešte odolal obliehaniu Thökölyho povstalcov a naposledy ho opevnili. Nedostatočne udržiavaný hrad však v r.1780 podľahol požiaru, ktorý pohltil všetky drevené a zmiešané konštrukcie a navždy hrad zmenil na ruinu. Hoci aktivity smerujúce k záchrane zrúcaniny začali už koncom 19.storočia, s celkovou konzerváciou sa začalo až v r.1969. Vďaka tomu bol Spišský hrad zabezpečený a sprístupnený verejnosti.

Prelom 11. a 12. storočia sa niesol v znamení intenzívneho osídľovania spišského hradného kopca, čo sa odzrkadlilo v rozsiahlej stavebnej činnosti. Vybudovanie vrcholnostredovekého kamenného hradu spadá podľa dlhoročných výskumov do 12. storočia. Novému opevnenému sídlu dominovala nezvyčajne mohutná valcová obytná veža s hrúbkou múru na prízemí takmer 4m. Pravdepodobne sa k tejto stavbe viaže aj prvá nepriama zmienka o hrade z r.1209, hoci niektorí historici určujú prvú zmienku už z r.1190. Veža však bola krátko po svojom vzniku zničená pravdepodobne tektonickou poruchou. To vyvolalo potrebu obnovenia hradu radikálnou prestavbou. V rámci nej vyrástla nová murovaná hradba so smolnými nosmi a cimburím, ktorá meandrovito lemovala celý horný obvod strmých skál. Vzniknutý rozsiahly hradný areál sprístupňovala vežová brána s padacou mrežou. Na šiji brala v mohutnom opevnení postavili priestranný poschodový románsky palác, krátko nato vznikla aj hradná kaplnka situovaná v centrálnej polohe, ktorá slúžila županovi, ale pravdepodobne aj prepoštovi, ktorý sa usídlil na úpätí hradu vo vežovej stavbe v priestore dnešného románskeho predhradia. Spišský hrad bol jedným z mála hradov, ktoré odolali ničivému mongolskému vpádu v roku 1241, napriek tomu ešte zosilnili jeho opevnenie. Za mocenských bojov na začiatku 14.storočia bol hrad pri neúspešnom obliehaní Matúšom Čákom poškodený a následne v rámci obnovy zrekonštruovaný. V roku 1437 zomrel kráľ Žigmund Luxemburský a kráľovná Alžbeta Luxemburská povolala na ochranu záujmov svojho syna Ladislava bratrícke vojská Jána Jiskru z Brandýsa. Ten po ovládnutí okolitého územia sa zameral na dobytie hradu. Po prvom neúspešnom pokuse sa mu však po dohovore s vtedajším hradným kapitánom podarilo hrad ovládnuť. Hrad, ktorý sa stal Jiskrovým sídlom, zažil nový stavebný rozmach. Jeho výsledkom bol vznik nových stavieb na hrade a nového opevnenia predovšetkým dolného nádvoria. Prvou stavbou, datovanou do tohto obdobia a na toto miesto, bola kruhová pevnôstka (tzv. Jiskrova) s priemerom sedemnásť metrov. Jiskrovo vojsko neskôr vystriedali bratríci, po odchode ktorých opevnený tábor stratil význam. Za bojové zásluhy a vernosť panovníkovi daroval v roku 1465 Matej Korvín Spišský hrad do dedičnej držby aj s titulom dedičného grófa Zápoľskovcom. Spolu s hradom dostali i jedenásť slobodných spišských miest. Keď sa Zápoľskovci stali pánmi Spišského hradu, napriek viacerým hradným panstvám, sa stal ich základňou, čo zdôraznili i stavebnou premenou jeho areálu na šľachtické sídlo zodpovedajúce svojmu významu. Po obnove poškodených častí začali s jeho prestavbou. V prvej etape prác bolo ich hlavnou myšlienkou udržať románsky palác ako hlavný objekt. Nasledujúce dve prestavby aj úprava románskeho paláca, znamenali vznik nových budov a gotickej kaplnky so vstupmi od paláca, ktorú postavili na voľnom priestranstve na nádvorí. Spišský hrad, ktorý sa v prvej polovici 16. storočia stal predmetom vnútorných sporov, často menil majiteľov. Napokon pripadol natrvalo novému rodu – Thurzovcom. Počas ich panstva boli stavebné úpravy ovplyvňované novým výtvarným prejavom – renesanciou, ktorej prílevu napomáhal intenzívny obchodný styk Thurzovcov so zahraničím. Vo vlastníctve Thurzovcov však hrad nebol ani jedno storočie. Už v tridsiatych rokoch 17. storočia rod spišskou vetvou vymrel po meči. Hrad sa stal predmetom dedičských sporov. Kráľovským rozhodnutím sa napokon Spišský hrad dostal v roku 1639 do vlastníctva nových a posledných majiteľov – Csákyovcov, v ktorých majetku ostal až do roku 1945. Tí prístúpili k zásadnej prestavbe hradu. Prvým predstaviteľov rodového vlastnítva na hrade bol Štefan. Csákyovci poznamenali Spišský hrad značnými stavebnými zmenami, prebiehajúcimi od štyridsiatych rokov 17. storočia až do roku 1663. Nádvorie horného hradu bolo zcelené do spojených krídiel, pred ktoré predstavali arkády, pričom zmenili aj funkciu starších budov na hospodárske (v románskom paláci umiestnili zbrojnicu). Zmenili vstup a prispôsobili ho na delovú obranu. Nové, meniace sa spoločenské podmienky, mali podstatný význam na ďalší osud hradu. Obranné nároky sa znižovali a údržba hradu vyžadovala čoraz vyššie náklady. S pribúdajúcim časom sa hradné panstvo postupne odsťahovávalo do novovybudovaných kaštieľov pod hradom, Hodkoviec a neskôr aj Bijacoviec, a hrad začal neúprosne chátrať. Aj napriek čiastočnému spustnutiu hrad ešte odolal obliehaniu Thökölyho povstalcov a naposledy ho opevnili. Nedostatočne udržiavaný hrad však v r.1780 podľahol požiaru, ktorý pohltil všetky drevené a zmiešané konštrukcie a navždy hrad zmenil na ruinu. Hoci aktivity smerujúce k záchrane zrúcaniny začali už koncom 19.storočia, s celkovou konzerváciou sa začalo až v r.1969. Vďaka tomu bol Spišský hrad zabezpečený a sprístupnený verejnosti.

The rumor says An igric came to the castle. He sang with his songs to Hedvig's favored single sister, who neglected to take care of her niece-orphan, and little Zuzanka was kidnapped by convicted bandits. Hedwig, on whom the greatest guilt rests, went out of his mind. To this day, she is said to be walking in white, with a lute at her side by the castle, looking for a small ward. Vesen and his sons The Old Slavic tribe brought Bishop Vesen to the southern Spiš. They stopped at a pair of striking rocky hills lying in the middle of a wide basin. Two peaks were ideal for building a new fortified settlement and two were also Vesen's sons. Therefore, Bystroň started building on the left hill and Dragovit on the right. The core of their later dispute became the beautiful Zorica, about whom they fought a bloody fight. Bystroň emerged victorious from the fraternal match and the beautiful deva was to become his wife. However, Dragovit convinced Zorica to run away with him, and an angry Bystroň burned down his brother's fort. However, Dragovit managed to escape together with his beautiful sister-in-law and his fortified settlement on the hill, which is now called Dreveník, has never been restored. On the contrary, Bystroň's court later became the powerful Spiš Castle. Dumplings with cabbage The catchpolls of the lord of spiš once brought a housewife to the castle, which was said to be cooking the best dumplings with cabbage. When the castle lord verified the truth of the rumor and ate dumplings into the popcorn, he detained a cook in the castle kitchen and ordered her to stay at the castle. However, her husband chased after the woman and the dumplings, so he brought the castle lord a barrel full of cabbage. It is supposed to be put where his wife cooks dumplings. The lord of the castle praised him and ordered him to put the cabbage in the kitchen. The husband cleverly removed the cabbage from the barrel, and the woman crawled into the empty barrel. The farmer put a lid on him and pushed his wife home.

Povráva sa... Na hrad prišiel igric. Spevmi sa votrel do priazne županovej slobodnej sestry Hedvigy, tá zanedbala starostlivosť o neterku-sirôtku a malú Zuzanku uniesli uzhovorení zbojníci. Hedviga, na ktorej spočíva najväčšia vina, zišla z rozumu. Dodnes vraj chodí v bielom, s lutnou pri boku po hrade a hľadá malú zverenkyňu. Vesen a jeho synovia Kmeň Staroslovienov priviedol na južný Spiš vladyka Vesen. Zastavili sa pri dvojici nápadných skalných kopcov ležiacich uprostred širokej kotliny. Dva vŕšky boli ideálne na vybudovanie nového hradiska a dvaja boli aj Vesenovi synovia. Preto na ľavom kopci začal stavať Bystroň a na pravom Dragovit. Jadrom ich neskoršieho sporu sa stala krásna Zorica, o ktorú zviedli krvavý boj. Z bratského zápasu vyšiel víťazne Bystroň a krásna deva sa mala stať jeho ženou. Dragovit však Zoricu presvedčil, aby s ním ušla a rozhnevaný Bystroň vypálil bratovo hradisko. Dragovitovi sa však spolu s krásnou švagrinou podarilo ujsť a jeho hradisko na kopci, ktorý sa dnes nazýva Dreveník, už nikto nikdy neobnovil. Naopak, z Bystroňovho dvorca sa stal neskôr mocný Spišský hrad. Halušky s kapustou Drábi spišského hradného pána raz na hrad doviedli gazdinú, o ktorej išiel chýr, že varí najlepšie halušky s kapustou. Keď si hradný pán overil pravdivosť zvesti a najedol sa halušiek do popuku, zadržal kuchárku v hradnej kuchyni a prikázal jej ostať na hrade. Jej mužovi sa však cnelo za ženou i za haluškami, a tak priniesol hradnému pánovi sud plný kapusty. Tú vraj treba dať tam, kde jeho žena varí halušky. Hradný pán ho pochválil a kázal mu kapustu zložiť v kuchyni. Manželia chytro kapustu zo suda povyberali a žena vliezla do prázdneho suda. Sedliak pritĺkol naň vrchnák a ženu si odgúľal domov.

Opening hours and admission

Otváracia doba a vstupné