In the area of the monastery there are original stone gothic ribs with baroque polychrome, late gothic terracotta vault is in the refectory, where Gothic wall paintings have been preserved. There is a terracotta gothic cross vault in the underpass connecting the inner courtyard with the outer courtyard. In the rooms of the former monastery, the Renaissance vaults are cross or rolled with lunettes and in the reconstructed and restored monastic house the vaults have baroque stucco ornaments. The main altar from 1745 has been preserved in the church. The monastery area is a stable ground plan and urban type according to Carthusian patterns.The central building is a Gothic church with a long plan with a flat closure, with preserved architectural details. A monastery adjoins the church on the north side. From the original medieval building preserved part of the south, west wing and slightly younger east wing with refectory. In the courtyard stood ten hermits - separate ground houses with gardens. Opposite the church stood the house of the superior monastery with a tower. The inner courtyard was fortified by a stone wall, to which a mill was added, and a separate residential building housed travelers and treated the sick. North of the monastery was the farmyard, accessible by an underpass, with an arched Gothic vault. Some buildings have the original gothic terracotta red window lining. Another farm yard is situated northwest. The building houses the Červený Kláštor Museum.

V areáli kláštora sú pôvodné kamenné gotické rebrá s barokovou polychrómiou, neskorogotická sieťová terakotová klenba je v refektári, v ktorom sa zachovali gotické nástenné maľby. V podjazde, ktorý spája vnútorný dvor s vonkajším, je terakotová gotická krížová klenba. V miestnostiach bývalého kláštora sú renesančné klenby krížové alebo valené s lunetami a v rekonštruovanom a reštaurovanom mníšskom domčeku majú klenby barokovú štukovú ornamentiku. V kostole sa zachoval hlavný oltár z roku 1745. Areál kláštora predstavuje ustálený pôdorysný aj urbanistický typ podľa kartuziánskych vzorov.Ústrednou stavbou je gotický kostol pozdĺžneho pôdorysu s rovným uzáverom, so zachovanými architektonickými detailmi. Ku kostolu zo severnej strany prilieha kláštor. Z pôvodného stredovekého objektu sa zachovala časť južná, západné krídlo a o niečo mladšie východné krídlo s refektárom. Na nádvorí stálo desať pustovní - samostatných prízemných domčekov so záhradami. Oproti kostolu stál domček predstaveného kláštora s vežou. Vnútorný dvor bol opevnený kamenným múrom, ku ktorému pristavali mlyn a samostatnú obytnú budovu v nej ubytovávali pocestných a liečili chorých. Severne od kláštora bol hospodársky dvor, prístupný podjazdom, s klenutou gotickou klenbou. Na niektorých objektoch sú pôvodné gotické terakotové červené ostenia okien. Ďalší hospodársky dvor je situovaný severozápadne. V objekte sídli múzeum Červený Kláštor.

Červený Kláštor, officially the Lechnice Monastery, probably began to be built after 1320 in the cadastral territory of the village of Lechnica. It got its name from the red color of the roofs of monastery buildings. Its history is closely linked to the activities of members of the two orders - the Carthusians and the Camaldolians. Červený Kláštor was founded in 1319 by Master Kakaš Berzevici, the heir and at that time the owner of almost all the property in northwestern Spiš. At first, Červený Kláštor was a Carthusian monastery from 1320 to 1563 (the founder of the order in 1084, St. Bruno). The first Carthusian monastery in Spiš was built in 1305 at the Kláštorisko near Letanovce in the Slovak Paradise. Later, when they donated the village of Lechnica in Pieniny to found a second monastery, in 1320 they started to build Červený Kláštor near this village. Both monasteries were built in remote places because the Carthusians belonged to the strictest orders with an ascetic way of life. They devoted themselves mainly to the depreciation of books and gradually obtained various privileges from Hungarian and Polish rulers (the right to fish on the Dunajec, the right to mill, brewing beer and jurisdiction). In the first half of the 16th century, the Carthusian monasteries in Spiš began to decline. In 1543, the robber knight Matej Bašo plundered the monastery in the Kláštorisko in the Slovak Paradise. At first, the monks moved from the Kláštorisko to Červený Kláštor, but after it was plundered by soldiers from the nearby Dunajec (Nedeca) castle in 1545, the monks also left Červený Kláštor. By a decision of King Ferdinand I, the Carthusian monastery near the village of Lechnica was abolished in 1563. The building received secular owners, e.g. in 1609 the monastery was acquired by Štefan Thököly, in 1625 it became the property of Pavel Rákóczi, who had some of its interior built and fortified it with a wall. It was not until the beginning of the 18th century that the monastery fell into the hands of the church again. Its owner became the Bishop of Nitra Ladislav Mattyassovszky, who after his death in In 1705, in his will, he bequeathed a Benedictine order - a kamaldul, named after the mother monastery of Camaldoli near Arezzo in Tuscany. With their arrival, a new stage of the monastery's expansion began. After their arrival, they began the Baroque reconstruction (new monastic houses, Baroque tower on the church, church repairs). Kamalduli, like the Carthusians, lived a hermit's way of life (they devoted themselves to farming, beekeeping, the treatment of the sick and the collection of medicinal plants). From 1754, a pharmacy was founded here, which became famous beyond the borders of Spiš, mainly for its administration by the tract Cyprian in the years 1756 to 1775. The development of the monastery was adversely affected by the order of Emperor Joseph II. of 1782 on the abolition of some orders, including Kamalddulovs. The monks were forced to leave the monastery, which then began to fall into disrepair. It was not until 1820 that Francis I of Habsburg donated the Lechnice monastery and its property to the Greek Catholic diocese in Prešov. Nevertheless, the monastery continued to decline due to lack of funds for its restoration. The work of destruction ended with a devastating fire in 1907. It was only thanks to enthusiasts from the Club of Slovak Tourists and Skiers in Prešov that some parts of the area were repaired after 1918. Nevertheless, the monastery was on its way to the ruins by 1945. The comprehensive reconstruction of Červený Kláštor began in 1956. Although its repair work took a long time, after repairs in June 1966, it finally received cultural use by locating the museum exposition of the East Slovak Museum in Košice, restaurants and hostels. In the years 1999 - 2007, the Ľubovňa Museum from Stará Ľubovňa presented its exposition in the monastery. The museum exposition set up by the Monuments Office of the Slovak Republic has been open to visitors since 2008. In 2007, the 1st stage of demanding restoration work in the Church of St. Anton Pustovník and the church was opened to the public as part of the museum exposition. The museum exposition presents the history and monastic life of the mentioned orders and rare artistic and historical monuments from Červený Kláštor, but also from the whole area of northern Spiš.

Červený kláštor, oficiálne Lechnický kláštor, začali budovať pravdepodobne po roku 1320 v katastrálnom území obce Lechnica. Svoje pomenovanie dostal podľa červenej farby striech kláštorných objektov. Jeho história je úzko spätá s pôsobením príslušníkov dvoch reholí – kartuziánov a kamaldulov. Červený Kláštor v roku 1319 založil magister Kakaš Berzevici, dedič a v tom čase majiteľ takmer všetkých majetkov na severozápadnom Spiši. Najprv bol Červený kláštor kartuziánskym kláštorom v rokoch 1320 až 1563 (zakladateľ rehole v r. 1084 sv. Bruno). Prvý kartuziánsky kláštor na Spiši bol vystavaný r.1305 na Kláštorisku pri Letanovciach v Slovenskom raji. Neskôr, keď získali darom obec Lechnicu v Pieninách na založenie druhého kláštora, začali r.1320 pri tejto obci stavať Červený kláštor. Obidva kláštory boli vybudované na odľahlých miestach lebo kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Venovali sa hlavne odpisovaniu kníh a získavali postupne od uhorských a poľských panovníkov rôzne výsady (právo rybolovu na Dunajci, právo mlyna, varenia piva a súdnej právomoci). V prvej polovici 16. storočia začali kartuziánske kláštory na Spiši upadať. V roku 1543 vyplienil kláštor na Kláštorisku v Slovenskom raji lúpežný rytier Matej Bašo. Najprv sa mnísi z Kláštoriska presťahovali do Červeného kláštora, ale po jeho vyplienení vojakmi z neďalekého hradu Dunajec (Nedeca) v r.1545 mnísi opustili aj Červený kláštor. Rozhodnutím kráľa Ferdinanda I. bol r.1563 kartuziánsky kláštor pri obci Lechnica zrušený. Objekt dostal svetských majiteľov, napr. v roku 1609 kláštor nadobudol Štefan Thököly, v roku 1625 sa stal vlastníctvom Pavla Rákócziho, ktorý dal vybudovať niektoré jeho vnútorné zariadenie a opevnil ho múrom. Až začiatkom 18.storočia sa kláštor opäť dostal do cirkevných rúk. Jeho majiteľom sa stal nitriansky biskup Ladislav Mattyassovszky, ktorý kláštor po svojej smrti v r. 1705 v testamente odkázal benediktínskej reholi – kamaldulom, pomenovaným podľa materského kláštora Camaldoli pri Arezze v Toskánsku. Ich príchodom začala nová etapa rozmachu kláštora. Po svojom príchode začali s barokovou prestavbou (nové mníšske domčeky, baroková veža na kostole, oprava kostola). Kamalduli podobne ako kartuziáni žili pustovníckym spôsobom života (venovali sa hospodáreniu, včelárstvu, liečeniu chorých a zbieraniu liečivých rastlín). Od roku 1754 tu bola založená lekáreň, ktorá sa preslávila aj za hranicami Spiša hlavne za jej správcovstva frátrom Cypriánom v rokoch 1756 až 1775. Do rozvoja kláštora nepriaznivo zasiahlo nariadenie cisára Jozefa II. z roku 1782 o zrušení niektorých reholí, medzi nimi i kamaldulov. Rehoľníci boli nútení opustiť kláštor, ktorý začal následne pustnúť. Až v roku 1820 František I. Habsburský daroval lechnický kláštor i s jeho majetkami gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove. Napriek tomu kláštor kvôli nedostatku prostriedkov na jeho obnovu naďalej upadal. Dielo skazy zavŕšil zničujúci požiar v roku 1907. Až zásluhou nadšencov z Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Prešove sa podarilo po roku 1918 opraviť niektoré časti areálu. Napriek tomu bol kláštor do roku 1945 už na ceste k zrúcanine. Komplexná rekonštrukcia Červeného kláštora sa začala v roku 1956. I keď sa jeho opravné práce dlho preťahovali, dostal napokon po oprave v júni roku 1966 kultúrne využitie umiestnením muzeálnej expozície Východoslovenského múzea v Košiciach, reštaurácie a ubytovne. V rokoch 1999 – 2007 v kláštore prezentovalo svoju expozíciu Ľubovnianske múzeum zo Starej Ľubovne. Od roku 2008 je návštevníkom sprístupnená múzejná expozícia, ktorú zriadil Pamiatkový úrad SR. V roku 2007 bola ukončená 1. etapa náročných reštaurátorských prác v Kostole sv. Antona Pustovníka a kostol bol verejnosti sprístupnený ako súčasť múzejnej expozície. Muzeálna expozícia približuje históriu a kláštorný život spomínaných rádov a vzácne umelecko-historické pamiatky z Červeného Kláštora, ale aj z celej oblasti severného Spiša.

There are no myths available.

Legenda o frátrovi Cypriánovi Keďže v tajomstvách zeme sa už vyznal, lákal ho vesmír. Pri zbieraní liečivých bylín, v prekrásnej pieninskej prírode, pozoroval orla a veľmi mu závidel ako sa vznáša do výšin. Rozhodol sa skonštruovať lietajúci stroj, na ktorom by mohol vyletieť vyššie ako operenci, aby tak spoznal záhady nedostupné ostatným smrteľníkom. Po zostrojení klzáka vzlietol z Troch korún a na čarovných krídlach, poháňaný láskou ku švárnej pastierke letel tak vysoko, že anjel zazrel jeho zrkadlový obraz až na dne plesa Morskie oko v poľských Tatrách a zrazil ho bleskom na zem. Na tomto mieste vyrástla skala-veža a tá sa dodnes nazýva Mních.

Opening hours and admission

Otváracia doba a vstupné