Using the oval surface of the ridge, on a platform measuring approximately 10x15 m, a wooden tower-like building was first built, in the 13th century it was rebuilt into a 5x8 m stone tower. The foundation walls of this building were still visible in the 1950s. The locals dismantled the tower into building materials.The interior of the castle was once surrounded by a stone wall, which can still be seen in fragments on the northern and eastern edges of the hill. The castle was surrounded by a double moat and rampart. The first ridge wall had a diameter of 45 to 50 meters, while the second, almost circular wall had a diameter of 60 to 70 meters.

O vzniku hrádku sa nezachovali žiadne písomné zmienky a ani pri archeologickom výskume na Šiancoch sa nepodarilo presnejšie určiť dobu vzniku a dobu zániku hrádku.

Pôvodný drevený objekt bol pravdepodobne postavený v 11. alebo 12. storočí, i keď napríklad archeológ Petrovský-Šichman (zrejme nesprávne) datuje vznik objektu v rozmedzí 950 - 1000 na základe výskytu mladohradištnej keramiky. Táto keramika sa však používala doslova až do príchodu Nemcov, teda do 14. storočia a je tým najhorším možným spôsobom datovania.

V 13. storočí na mieste pôvodného objektu vznikol kamenný hrádok. Vnútorný priestor hradu bol kedysi obklopený kamenným múrom, ktorý je dodnes vidieť vo fragmentoch na severnom a východnom okraji kopca. Hrad bol obohnaný dvojitou priekopou a valom. Tu sa opäť informácie rozchádzajú, keď Petrovský-Šichman datuje vznik kamenného hradu do 11. storočia, čo je nezmysel, pretože by sa jednalo o jeden z prvých murovaných hradov na území Slovenska vôbec a Pravno by sa stalo stredobodom pozornosti, čiže jeho obrana by sa nevyhla písomnej zmienke. Toto datovanie prebral aj Beňko, ktorý sa stredoveku Turca dlhodobo venoval, s argumentáciou, že keby bol hrádok postavený v 13. a 14. storočí, existovali by o tom písomné záznamy.

Je pravda, že neexistuje žiadny písomný stredoveký prameň, kde by sa doslovne uvádzal hrad v Pravne, avšak treba podotknúť dobové chápanie hradu, ktoré bolo pomerne vzdialené od toho nášho. Hradom sa v stredoveku rozumelo najmä správne a obranné sídlo, no Šiance mali zrejme najmä obytnú funkciu.

V roku 1279 Ladislav IV. daroval panstvo Pravna comesovi Rečkovi a jeho synom Pavlovi a Tomášovi Serafínovi výmenou za Socovce a Karlovú (Wyfalu). Ondrej III. potvrdil Rečkovým synom za ich zásluhy večné vlastníctvo. Rodina mala hlavné sídlo v Pravne, okolo ktorého vytvorila takmer jednotný hospodársky, administratívny a súdny celok. Po Diviackovcoch a predkoch Balassovcov tak boli Rečkovci najbohatšími šľachticmi v Turci. Z ich majetkového a právneho postavenia vyplýva, že určite vlatnili aj honosné sídlo a tým boli práve Šiance.

Rečkovci vlastnili majetky v Pravne nepretržite až do roku 1545, kedy vymreli. Počas tohto obdobia používali predikát de Prona, podľa čoho zrejme historik Václav Mencl predpokladal, že Pronaiovci boli staviteľmi gotického kostola. Menclom spomenutý Pronaiovci však s Pravnom nemajú nič spoločné. Ich majetky pochádzajú z Blatnice a jedná sa tak o desiatky rokov citovaný nezmysel.

Po vymretí rodu Rečkovcov si robili nároky na pravnianske majetky početné zemianske rodiny. Nakoniec bolo panstvo rozdelené na tri kúrie (panstvá). Prvá sa nazývala Serafínova kúria, druhá Dóczyho a tretia Amade. Napriek komplikovaným vlastníckym vzťahom patrilo Pravno v 16. storočí medzi najbohatšie turčianske obce.

O zániku samotného hrádku sa nezachovali informácie, no v prameňoch z roku 1505 sa spomína, ako prepošt Svorad so svojimi bratmi prepadli a zničili majetok v kúrii Jána Serafína (Rečkovca) v Pravne. V monografií Slovenského Pravna uvádza Vitanovský absenciu nálezov zo 16. storočia, teda zánikový horizont hradu okolo r. 1500. Istotu však o tomto údaji nemáme a hrádok už vtedy vôbec nemusel existovať. Ku skaze hradu mohlo taktiež dôjsť oveľa skôr, v roku 1432, keď husiti pochodovali z Rajca smerom na Nitru, no všetko sú to len dohady.

Za zánikom hrádku pravdepodobne stáli sami Rečkovci. Dodnes stojaca kúria Ľudovíta Veliča v Slovenskom Pravne bola postavená v 18. storočí a po architektonickom výskume sa zistilo, že obsahuje materiál zo staršej stavby, ktorá predtým stála na jej mieste. Staviteľom tejto pôvodnej budovy bol s najväčšou pravdepodobnosťou posledný mužský člen rodu Rečkovcov, Krištof Serafín, nakoľko sa ešte v 16. a 17. storočí označovala ako Serafínovská kúria. Podobný materiál sa nachádza aj v stavbe kaštieľa Kolomana Jušta, vybudovanom okolo r. 1563. V oboch prípadoch sa zrejme jedná o materiál z rozobratého hrádku.

V 40. rokoch 20. storočia začali neodborne kopať robotníci v oblasti hrádku a dokopali sa k základom už vtedy po úroveň terénu zrovnanej obrannej veže. Václav Mencl, ktorý ako pamiatkový dozor popísal situáciu zachytenú na hrádku, zaznamenal pôdorys veže o rozmeroch 5x8 m, existenciu SZ muriva a objavil menšiu pivnicu vykopanú do vnútra kopca. Tento dokument je jediným materiálom, kde sa spomína ešte stojaca architektúra hrádku. Na mieste sa našlo sa aj množstvo črepov a napriek neskoršiemu zákazu úradov výskum pokračoval ďalej. Na jeho konci však miestni obyvatelia spomínanú vežu rozobrali na stavebný materiál.

Oficiálny archeologický výskum sa uskutočnil až v 60. rokoch 20. storočia pod vedením už vyššie spomínaného Petrovského-Šichmana, avšak v podstate už na mieste, kde takmer nič nezostalo. Našla sa však tehlovina (podobne ako aj na Vyšehrade), ale aj množstvo uhlíkov, prepálenej hliny a rozdrvenej malty, čo autor označuje ako deštrukčný horizont. Akropola hrádku bola kompletne obmurovaná v tvare mnohouhouholníka a Petrovský-Šichman potvrdzuje minimálne existenciu palácovej stavby o približnom rozmere 10m. Na východnej strane paláca boli odkryté základy opornej konštrukcie, prípadne schodiska.

Na viacerých miestach v murive boli objavené stopy po drevenom trámovaní a napriek tomu, že autor tieto trámy označil za inú stavbu, drevené prvky a murivo sú s najväčšou pravdepodobnosťou zvyškami jednej a tej istej stavby. Vo všetkých výkopoch sa našli mladohradištné črepy.

V 19. storočí sa pod lokalitou hrádku ťažil vápenatý piesok a táto ťažobná činnosť zničila časť opevnenia. Z hrádku sú dodnes viditeľné zvyšky múrov.

Bridge

You don't have to believe it, but it happened. In ancient times, when the Turčianske hills and still only wooden castles were decorated, the residence of a nobleman grew up above Slovenské Pravno, on a hill called Šiance. Also for defense against intruders. The nobleman lived as he lived. For years, he lost his temper by going down and then going up again to the nearby Petrov Hill, where the church stood. That's why he wanted to make life easier with an unprecedented thing. Who knows if the idea was born in his head. But one day, two hundred men stretched a belt bridge between the castle and the church. The idea was not bad. He shortened his way to church. And back. And it served while it served. He enjoyed it, the nobleman, enjoyed it.Source: Jozef Tatár: Turčianske povesti, 1999

The remains of the walls are freely accessible

https://www.hrady-zamky.sk/slovenske-pravno/